SKALITÉ. Súťaže vo varení gulášu sa tešia obľube najmä preto, že sa na nich dá zabaviť i dobre najesť. Potvrdil to aj aktuálny ročník Skalitskej varešky, ktorý sa konal na námestí v Skalitom v sobotu 19. júla. Námestie sa premenilo na veľkú vonkajšiu kuchyňu, z ktorej sa šírili vône gulášu, cesnaku a cibule, zmiešané s tónmi hudby, smiechom a výkrikmi radosti.
Pätnásty ročník súťaže vo varení kotlíkového gulášu Skalitská vareška spojil rekordných tridsať tímov, ktoré si to rozdali v kuchárskom umení, no zároveň sa prišli dobre zabaviť, stretnúť s priateľmi a vychutnať si atmosféru typického kysuckého podujatia.
„Skalitská vareška je stálicou v rámci kultúrnych podujatí našej obce. Ľudia ju majú radi, čo sa potvrdilo aj teraz. Počas dňa sa tu premlelo niekoľko tisíc návštevníkov. Teším sa aj z rekordného počtu súťažných tímov. No v budúcom roku ho, dúfam, prekonáme,“ uviedol starosta Jozef Cech.
Okrem gulášového zápolenia pripravil obecný úrad spolu s partnermi aj sprievodný program, ktorý pritiahol celé rodiny.
Varechami veslovali k víťazstvu
O 13. hodine sa rozpálili ohniská a nad nimi začali kuchári v kotlíkoch miešať tajomstvá. Každý tím priniesol vlastné suroviny, niektorí stavili na klasiku z hovädzieho mäsa, iní zvolili divinu či držkový variant.
Rýchlo a zbesilo - súťaž na fúrikoch. (zdroj: Pavol Stolárik)Nechýbali ani experimentátori, ktorí svoj guláš obohatili o menej tradičné prísady, napríklad slivkový lekvár, pivo či kúsky ihličia. Väčšina z nich si však strážila svoje tajomstvá ako oko v hlave.
„Tento rok sa tu zišla kvalita. Počasie nám prialo, ľudí prišlo veľa a každý sa snaží navariť čo najlepšie. Na poriadny guláš treba tri až štyri hodiny. Nie je to len o mäse, ale aj o trpezlivosti a správnom načasovaní,“ povedal Patrik Samsom z tímu Penč pif.
Zatiaľ čo guláše pomaly bublali, účastníci si krátili čas rôznymi zábavnými súťažami – od šúpania a krájania cibule na čas, cez „rýchlo a zbesilo“ - súťaž v jazde na fúrikoch s pivkom v ruke, až po súťaženie v pití piva na rýchlosť či v tom, kto najdlhšie udrží pohár piva pri predpažení.
Guláš ako súťaž aj umelecké dielo
Porota zložená z deviatich členov to nemala vôbec ľahké. Hodnotili sa nielen základné atribúty ako chuť, vôňa či vzhľad, ale aj hustota, dovarenie mäsa či originálnosť receptu. Každý z porotcov musel ochutnať a obodovať tri desiatky vzoriek. A hoci všetci tvrdili, že ide predovšetkým o zábavu, niektoré tímy brali súťaž veľmi vážne. Svedčili o tom sklamané tváre dospelákov či slzičky v očiach pomáhajúcich malých gulášnikov.
Matuzalem z Makova vraj pamätá časy Mateja Korvína. Najstarší brest hrabolistý v strednej Európe rastie na Kysuciach Čítajte „Škoda toľkých sladkých variácií, ale proti gustu žiaden dišputát,“ poznamenal s úsmevom jeden z porotcov. Ako sa však ukázalo, každý guláš chutil a porotcovia si ten svoj obľúbený napokon celý zjedli.
Už po tretí raz bol predsedom poroty na tomto podujatí generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy.
Porota nemala Ľahkú úlohu. (zdroj: Pavol Stolárik)„Tento ročník je výnimočný minimálne tým, že jeden tím varil aj držkový guláš. Pre mňa ako predsedu poroty je to doslova vyznamenaním, že ľudia idú po zážitkoch, nechcú len vyhrať. Lebo ten, kto ide variť guláš z držiek na súťaž gulášov, vie, že šanca na výhru je veľmi malá. A napriek tomu všetkému sem ľudia idú a varia to, čo im chutí a to, čo majú radi.“
Povedal tiež, že ani na budúci rok nebude na vareške chýbať. „Aj keď je náročné ochutnať tridsiatku gulášov, s dobrou porotou ide všetko hladko. Kysuce mám veľmi rád a už sa teším na ďalší ročník,“ dodal Ormandy.
Koštovaniu sa nevyhol ani člen poroty, starosta Vysokej nad Kysucou Anton Varecha. Veď už len jeho priezvisko ho predurčuje k tomu, že by za porotcovským stolom nemal chýbať.
„Chuť je u každého gulášu iná, takže je veľký predpoklad, že si každý nájde ten svoj obľúbený. Ja som mal troch favoritov. Škoda tých veľmi sladkých, no ani husté guláše nemám rád. Ten správny je podľa mňa zlatá stredná cesta, jemne pálivý, aby v ňom neplávala nerozvarená zelenina. Ale koľko ľudí, toľko chutí,“ povedal Anton Varecha.
Víťazný Peťo tím. (zdroj: Pavol Stolárik)Víťazom sa stal Peťo tím, ktorého guláš presvedčil porotu najviac.
„Náš tím má v tomto roku desiate výročie, tak sme radi, že sa to podarilo a je čo okrem jubilea oslavovať. A pýtaš sa na tajnú ingredienciu? Stačí ho variť srdiečkom a je to poznať,“ povedal šéf tímu Peter Hojdik.
Vodná diaľnica cez Kysuce do mora. Megalomanský projekt Česi a Poliaci odmietli, na Slovensku stále žije Čítajte Druhé miesto získali poľovníci zo Skaľanky, tretia skončila skupina kuchárov Bačapa. Tímy, ktoré nezískali medailové umiestnenie, si odniesli aspoň potlesk publika a nezabudnuteľný zážitok.
Najlepší zlatý mok z Čierneho
Tretí ročník pivného festivalu predstavil desať remeselných pivovarov z celého Slovenska a Českej republiky. Návštevníci mohli ochutnať osviežujúce ležiaky, hutné ejly aj špeciálne pivné experimenty. Hlasovaním rozhodli o víťazovi – pivovare Čierňan zo susednej obce Čierne.
V rámci pivovarov si prvenstvo odniesol Čierňan. (zdroj: Pavol Stolárik)Malý nezávislý rodinný minipivovar z Čierneho je už známy v širokom okolí. Získal si za svoju históriu dobré meno a jeho reputácia sa šíri ďalej. Prvý minipivovar v Čiernom vznikol v roku 2011 z nadšenia manželov Lučanovcov, ktorí si splnili svoje sny a túžby. Takto vznikol Čierňan, ktorý prináša zákazníkom pivo so špecifickým nezameniteľným charakterom. Je to skutočné neupravované pivo, ktoré sa vyznačuje charakteristickou plnou, bohatou a príjemnou sladovou chuťou plzeňského typu.
„Vyrábame a ponúkame pivo, ktoré je nefiltrované a nepasterizované. Pivo nie je chemicky upravované a sú v ňom obsiahnuté všetky výživné látky. Sú tam kvasnice, sú tam rôzne vitamíny vylúhované zo sladovníckeho jačmeňa. My tým, že to nefiltrujeme a nepasterizujeme, tak to pivo je, ako sa hovorí, 'živé', na rozdiel od tých komerčných. Veľmi dôležité pri varení je dodržiavať teploty a čas a pri zrení piva mu dopriať dostatok času, aby bolo chutné a kvalitné,“ pochválil sa majiteľ pivovaru a zároveň sládok Robert Lučan.
Ochutnali sme rôzne zmrzliny na Kysuciach. Do kornútka vám dajú chlieb s maslom a džemom či palacinku Čítajte „Pivný festival je naším spôsobom, ako osláviť našu bohatú kultúrnu dedičnosť a pritiahnuť pozornosť k našej nádhernej obci. Chceme ukázať, že Skalité je miesto, kde sa tradičné remeslá a moderný život prelínajú,“ doplnil starosta Jozef Cech.
Hudba, tanec, priateľstvá a Vatra zvrchovanosti
O hudobnú zložku sa postarali DJ Banderas, Goroľ muzička, speváčka Sára Varšová a skupina Olympic revival, ktorá roztancovala a rozospievala celé námestie. V Skalitom panovala výborná nálada, ľudia si pochvaľovali atmosféru, jedlo aj organizáciu.
Nezabudlo sa ani na tradície. Podvečer starosta spolu s hosťami zapálil Vatru zvrchovanosti. Tento akt má hlbokú symboliku a viaže sa na pripomienku vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Skalitská vareška nie je len o guláši. Je to podujatie, ktoré spája generácie, láka ľudí z celého regiónu a ponúka niečo pre každého – od dobrej kuchyne cez hudbu až po pripomienku národnej identity.
Vatra zvrchovanosti sa rozhorela aj v Skalitom. (zdroj: Štefan Strýček)Guláš sa podujali navariť aj členovia redakcie MY Kysuce, ktorí skončili tak ako všetci ostatní, na krásnom šiestom mieste. Ako skonštatovali viacerí účastníci, nezáleží na umiestnení. Dôležité je stretnúť sa, porozprávať, zasmiať a stráviť deň v dobrej spoločnosti.
Všetci, ktorí prišli, si nevedeli atmosféru na podujatí vynachváliť. Mohli počúvať živú hudbu, ochutnať miestnu gastronómiu a zúčastniť sa na súťažiach spojených s varením gulášu a rôznych iných pivných súťažiach.
A ak ste ešte Skalitskú varešku nezažili na vlastnej koži, možno je práve budúci rok ten správny čas, aby ste to napravili.
Galérie pod holým nebom aj sochy rozprávajúce príbehy. Stanislav Mikovčák vystavuje v Čadci Čítajte
