KYSUCE. Toto leto dalo hubárom poriadne zabrať. Dlhé týždne sa len neveriacky pozerali na vysušené lesy a prázdne košíky. Májovky neprišli, jún huby úplne vynechal a ani väčšina júlových dní neveštila nič dobré. Až koniec mesiaca priniesol prvé pozitívne signály.
„Hory nefajčia,“ zaznievalo z úst hubárov pri pohľade na tiché kopce bez hmlových pásov.
„To je znak, že je sucho. Pôda je tvrdá ako kameň a podhubie, ktoré sa nachádza 15 až 30 centimetrov pod zemou, zostáva neprebudené. Trochu dažďa síce padlo, ale len navrch, do zeme sa nedostalo skoro nič,“ hovorí dlhoročný hubár Peter Malicher, ktorý má s kysuckými lesmi bohaté skúsenosti.
Výkyvy teplôt ako na horskej dráhe
Podľa jeho slov hubári vedia, že na rast húb potrebujú dve základné podmienky, a to primeranú teplotu a dostatok vlahy.
„Toto leto nás ale poriadne potrápilo. Jeden večer bolo 26 stupňov a ráno sotva nad päť. Také výkyvy teplôt nevyženú ani hríbik, nieto ešte dubáky,“ krčí plecami Peter Malicher.
Aj napriek nepriazni prírody niektoré oblasti už hlásia prvé úspechy.
„Postupne sa začalo dariť v Bystrickej doline, Milošovej, v Korni, ale aj v Makovskej doline. Dolné Kysuce, najmä Vadičovská dolina, boli na tom o čosi lepšie,“ dodáva skúsený hubár.
Radosť z úlovku aj sklamanie z odpadu
Koncom júla sa situácia začala zlepšovať. Lesy ponúkli prvých „krásavcov“ a mnohí hubári sa vydali do kopcov, aby spojili hľadanie húb s relaxom a pohybom v prírode.
„Je to oddych, ale aj vášeň. Každý dobrý hubár má svoje tajné miesta, ktoré neprezradí ani najbližšiemu. Horšie je, keď na týchto krásnych miestach nájdete viac plastu a odpadu než dubákov,“ smutne poznamenáva Peter Malicher.
O téme odpadu v lese sa však podľa neho oplatí hovoriť samostatne.
„To si nechajme na nabudúce. Možno aj tým otvoríme oči tým, ktorí do lesa chodia bez úcty k prírode,“ uzatvára.

