KYSUCE. Vysoká, nápadná, s bielymi kvetmi ako čipka. Mnohí ju považujú za krásnu, no boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je jednou z najnebezpečnejších rastlín, aké môžeme na Slovensku nájsť.
Na Kysuciach sa vyskytuje len na niekoľkých lokalitách, no aj tie dokážu narobiť vážne ekologické aj zdravotné škody.
„Koncom júla je ideálny čas na odstraňovanie boľševníka obrovského. Je potrebné ostrihať súkvetia, čím sa zabráni ďalšiemu rozšíreniu. Samotná rastlina po tom vyhynie aj sama. Klíčivosť semien však pretrváva až do siedmich rokov, preto je ich nutné dôkladne likvidovať, napríklad spáliť,“ informujú kysuckí ochranári.
Na Kysuciach pomáha prírode aj verejnosť
Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce pravidelne likviduje náleziská boľševníka. POdľa vyjadrenia ochranárov momentálne najpočetnejšia populácia sa nachádza na Novej Bystrici v Harvelke, v bývalej osade Kliešťovia. Početne je rozšírený v Klokočove, najmä v okolí územia európskeho významu Predmieranka, tiež na Konečnej a Bielom Kríži, kde sa ho darí v posledných rokoch úspešne eliminovať. V súčasnosti sa už nachádza len ostrovčekovito, v podobe zopár jedincov.
Roztrúsené lokality výskytu sú aj v okolí rieky Kysuca v Oščadnici, kde sa ho podarilo eliminovať. Je však možné riziko, že sa vyskytne nižšie po toku.
„Výskyt sa podarilo radikálne znížiť. Lokalít je veľa, musíme odstraňovanie stihnúť všade, kde o nich vieme, a preto je potrebné začať už v čase, keď sú boľševníky nakvitnuté. Zásadné je každoročné odstraňovanie pred kvitnutím, buď mechanicky, alebo chemicky,“ informuje Správa CHKO Kysuce.
Na Kysuciach bude cez víkend rušno, v Čadci otvoria schátrané budovy, dediny ožijú folklórom aj športom Čítajte Dôležitú úlohu zohrávajú aj miestni obyvatelia a turisti, ktorí nové výskyty nahlasujú a pomáhajú s kontrolou.
„Vždy je potrebné dôsledne odstrániť všetky súkvetia. To je základ, aby sa nezaložila nová populácia na ďalší rok. Existujúce materské rastliny vyhynú samy do jedného roka, nakoľko sa boľševník nerozmnožuje iným spôsobom ako semenami,“ vysvetľujú ochranári.
Z Kaukazu na Kysuce
Rastlina pochádza z vysokohorských oblastí Kaukazu, kde dorastá do výšky aj viac ako päť metrov. Na Slovensko sa dostala v 19. storočí ako okrasná rastlina, neskôr sa vysádzala aj ako krmovina či na spevnenie svahov. Z botanických záhrad sa však rozšírila do prírody, kde dnes spôsobuje nemalé problémy.
Na Kysuciach ju evidujú najmä v okolí vodných tokov, ciest a bývalých osád – napríklad v Klokočove či Harvelke. Hoci zásahmi ochranárov sa jej výskyt znížil na minimum, stačí niekoľko semien a boľševník je späť.
Boľševník obrovský vytvára husté, až niekoľkometrové porasty, ktoré zatienia všetko pod sebou. Výsledkom je ústup pôvodných rastlín, zosuvy pôdy a zníženie biodiverzity. Tam, kde sa boľševník usadí, už takmer nič iné nerastie.
Výstavba plavárne na Kysuciach je o krok bližšie k realite, bude však o státisíce drahšia Čítajte Rastlina produkuje obrovské množstvo semien. Jeden jediný jedinec môže vyprodukovať až dvadsať až päťdesiattisíc semien s klíčivosťou viac ako deväťdesiat percent. Semená ostávajú životaschopné aj niekoľko rokov.
Dotyk, ktorý páli ako kyselina
Najväčšie nebezpečenstvo však číha na ľudí. Celá rastlina obsahuje takzvané furokumaríny – chemické látky, ktoré po kontakte s pokožkou a následnom vystavení UV žiareniu spôsobujú ťažké popáleniny druhého až tretieho stupňa.
Toxíny sa aktivujú pôsobením slnka. Človek si rastlinu často ani nevšimne – pri prechádzke, kosení alebo hre detí. O pár hodín sa však objavia silné opuchy, pľuzgiere a bolestivé miesta, ktoré sa dlho hoja a často zanechávajú pigmentové škvrny či jazvy.
„Najhoršie na tom je, že reakcia sa neobjaví hneď. Na rozdiel od žihľavy boľševník bolí až po niekoľkých hodinách. Dieťa sa môže hrať celý deň a večer skončí na pohotovosti s popáleninami,“ opisuje skúsenosť dobrovoľník z CHKO Kysuce.
Dokonca aj šťava z rozdrvenej stonky, ktorá zasiahne oko, môže spôsobiť dočasné alebo trvalé poškodenie zraku.
Ako sa chrániť
Nikdy sa nedotýkajte rastliny holou pokožkou. Na prvý pohľad môže vyzerať ako kôpor či ligurček, no riziko je obrovské.
Pri likvidácii noste ochranné rukavice, dlhý odev, okuliare a rúško. Po kontakte si okamžite umyte pokožku mydlom a vodou a na niekoľko dní sa vyhýbajte slnečnému žiareniu. Nahláste výskyt CHKO alebo obci. Čím skôr sa zasiahne, tým lepšie.
Pozor aj na iné invazívne druhy
Okrem boľševníka sa na Kysuciach vyskytuje aj netýkavka žliazkatá či krídlatka. Sú to rastliny, ktoré rovnako ohrozujú prírodu. Viaceré z nich majú zaujímavý vzhľad, no skrývajú hrozby pre ekosystém aj človeka.
Boľševník obrovský je dôkazom, že aj rastlina môže byť tichým útočníkom. V prírode Kysúc našiel vhodné podmienky, no ešte stále máme šancu ho zastaviť. Dôležitá je včasná reakcia, spolupráca a osveta. A najmä nikdy ho nepodceňovať.
Obec z dolných Kysúc svieti celú noc. Dôvodom sú podozrivé osoby, ktoré zvonia po domoch Čítajte
