ČADCA. Centrum Čadce čakajú najväčšie zmeny za posledné desaťročia a obyvatelia mali jedinečnú príležitosť vidieť tri významné budovy ešte pred začiatkom rozsiahlych rekonštrukcií.
Počas podujatia Tri miesta, jedno mesto sa verejnosti otvorili priestory známej Ponorky, Palárikovej dvorany a historického Palárikovho domu. Návštevníci si mohli vychutnať bohatý program s workshopmi, ukážkami graffiti, hudobnými vystúpeniami aj zážitkovým grilovaním v parku.
Atmosféru dotvorili choduliari, bublinová šou a diskusie s architektom a investormi, ktoré odhalili ambicióznu víziu premeny centra na živé komunitné srdce mesta.
Palárikova dvorana: „Čačianske Trastevere“
Primátor Čadce Matej Šimášek pripomenul, že jedným z dôležitých projektov je premena Palárikovej dvorany, dnes len rozľahlej betónovej plochy.
„Na pôvodnom mieste Palárikovho domu pripravujeme komunitný priestor plný zelene a mestského mobiliáru. Trochu s nadsádzkou hovorím, že to bude čačianske Trastevere, živá štvrť, kde sa budú stretávať umelci, ľudia sa dobre najedia a možno si aj spontánne zaspievajú,“ priblížil primátor Šimášek.

Dvoranu budú obklopovať nové a zrekonštruované budovy vrátane kultúrno-kreatívneho centra Palárikov dom, Ponorky a budovy bývalého okresného úradu.
„Všetky tieto projekty spolu vytvoria synergický efekt a nové miesto, ktoré svojím významom presiahne hranice mesta,“ dodal.
Prvým krokom bolo netradičné podujatie Tri miesta, jedno mesto, ktoré v piatok 8. augusta otvorilo brány týchto objektov širokej verejnosti. Návštevníci tak dostali poslednú príležitosť vidieť ich v súčasnom stave pred začiatkom rozsiahlych rekonštrukcií.
Jedinečná prehliadka a bohatý program
Počas piatkového popoludnia si záujemcovia mohli prezrieť interiéry Ponorky, pričom Palárikov dom sa predstavil v kontexte plánovanej obnovy. „Ak vás zaujíma, aký bol a aký bude Palárikov dom, máte jedinečnú a zároveň poslednú príležitosť,“ pozývali organizátori.

Program bol zostavený tak, aby spojil architektúru, komunitu a kultúru. V Ponorke sa na prvom poschodí konali tri workshopy Love in the Air, Portréty a Galéria abstraktných obrazov. Na treťom poschodí si návštevníci mohli pozrieť ukážky graffiti umenia.

Dospelí aj deti si užili maľovanie vo vnútri i pod holým nebom, zabávali ich choduliari a nechýbala ani bublinová šou.
Na diskusii s architektom a investormi zazneli názory a vízie k budúcnosti všetkých troch projektov. V zelenom parku nad dvoranou s počas dňa premleli tisícky zvedavcov, aby si oživili spomienky na zašlú slávu Ponorky. Posedávali v tieniku stromov a počúvali o je histórii aj budúcnosti. Lákala aj vôňa grilovaných dobrôt.
Atmosféru spríjemnil klavírny virtuóz Richard Rikkon, zaspievala aj rodáčka z Vysokej nad Kysucou, sopranistka Michaela Křenek. Ľudia si mohli vypočuť aj spev víťaza Bratislavskej lýry z roku 1988 Berca Balogha.
História sa stretáva s budúcnosťou
Podujatie otvoril primátor mesta Matej Šimášek, ktorý pripomenul historickú hodnotu miesta.
„Z tejto budovy sa na nás pozerá sto rokov. Minulosť, ktorú tvorila drina ľudí a odkaz Jána Palárika, je za nami. Teraz je na nás, aby sme tvorili budúcnosť tohto miesta,“ uviedol.

Primátor zdôraznil, že úspech projektov stojí na spolupráci samosprávy a súkromného sektora.
„Verejná správa vie zabezpečiť financie, zázemie a poriadok. Súkromná sféra prináša modernosť, efektivitu a nové nápady. Keď to spojíme, môžeme výrazne posunúť naše mesto a zlepšiť kvalitu života,“ doplnil.
Projekt Palárikov dom zrel dvadsať rokov
Architekt Jaroslav Ondrašina je s Palárikovým domom spätý už dve desaťročia. „Riešili sme tento projekt s viacerými primátormi, takže problém poznám komplexne. Navyše som spolupracoval aj na návrhoch ďalších dvoch objektov v okolí. Každý má svojich vlastníkov, ale zhodli sme sa na základných hodnotách a smerovaní,“ uviedol.

Ondrašina považuje polyfunkčnosť a mnohostranné využitie za kľúč k úspechu.
„Keby to bolo len múzeum, prídete raz za päť rokov a stačí. My chceme, aby sa tu stále niečo dialo – spolkové podujatia, výstavy, administratíva, kaviareň a dokonca aj byty. Po piatej popoludní je Palárikova ulica mŕtva. Ľudia odídu z práce a niet dôvodu, aby sa sem vracali. Ak budú v centre bývať, zostanú tu aj po práci, budú využívať služby a prinášať život.“

Práve architekt počas popoludnia sprevádzal ľudí torzom Palárikovho domu. Prehliadka bola organizovaná v spolupráci so stavebnou firmou s dodržaním všetkých bezpečnostných opatrení. Vstup bol na vlastnú zodpovednosť a návštevníci museli rešpektovať bezpečnostné pokyny.
Ponorka: zo starej jedálne k modernému komunitnému centru
Peter Džupa starší vysvetlil pôvod názvu budovy Ponorka. „Prečo Ponorka, keď na Kysuciach nemáme more? Názov jej dali obyvatelia, kedysi tu bola jedáleň, kam sa chodilo na obedy. Tá bola umiestnená pod úrovňou cesty a malými okienkami bolo vidieť len nohy okoloidúcich. Preto Ponorka. A pomenovanie sa prenieslo na celú budovu,“ ozrejmil Džupa starší.

Otec a syn Džupovci, ako jedni z hlavných investorov, zdôraznili, že cieľom projektu je spájať ľudí.
„Chceme spojiť samosprávu, podnikateľskú sféru aj obyvateľov regiónu. Keď každý priloží ruku k dielu, dokážeme vybudovať mesto, na ktoré budeme hrdí,“ uviedli.
Vízia živého centra. Zeleň, kaviareň a kultúra v srdci mesta
Peter Džupa mladší vidí v priestore okolo Ponorky veľký potenciál. „V centre mesta extrémne chýba zeleň. Tento park má obrovský potenciál a chceme ho oživiť. Budova prejde kompletnou rekonštrukciou, zateplením, izoláciou, výmenou okien, odstránením nevyhovujúcej prístavby a novým spojením s Ulicou 17. novembra,“ uviedol.
Vízia živého centra v srdci mesta
Na prízemí vznikne komunitná kaviareň, miesto na prednášky, menšie koncerty, cestovateľské kino či workshopy. Súčasťou bude aj moderná školiaca miestnosť na prenájom. Investori zatiaľ čakajú na stavebné povolenie. S rekonštrukčnými prácami chcú začať na prelome rokov.
„Chceme vytvoriť miesto, ktoré bude prepájať podnikateľskú a umeleckú komunitu a prinesie do centra viac života,“ povedal s tým, že aj všetky budovy budú so sebou súvisieť a vytvoria dizajnovo aj funkčne zaujímavý blok.
„Dnešok ukázal, že vieme pripraviť podujatia, od koncertu vážnej hudby až po komunitnú grilovačku v parku. Tento priestor má potenciál spájať komunity a byť dejiskom mnohých akcií aj v budúcnosti,“ zhodnotil Peter Džupa mladší.
Ak sa plány podarí naplniť, centrum Čadce sa v priebehu niekoľkých rokov zmení na pulzujúcu zónu, kde sa história snúbi s moderným životom a kde sa budú stretávať obyvatelia i návštevníci zo širokého okolia.
