Článok pokračuje pod video reklamou
Pri pohľade na tamojších štvornohých osadníkov sa rozžiaria najmä detské očká.
Dôvodom je prekrásna kamerunská ovečka a dva barančeky, ktoré inak možno vidieť len v zoologickej záhrade. Jozef Chrastina sa chovu kameruniek venuje už tri roky. Tento zanietený drobnochovateľ začal s hydinou, zajacmi a postupne sa prepracoval až k tomuto zaujímavému druhu oviec. Spomína, že prvú kúpil v Karvinej. "V susednom Nemecku sa táto ovca chová kvôli produkcii mäsa, ktoré sa niektorými vlastnosťami podobá zverine. U nás títo zástupcovia malých prežúvavcov zatiaľ spadajú do kategórie záujmových chovov. Aj keď kamerunka svojou úžitkovosťou do súčasnej koncepcie chovu oviec u nás tak celkom nezapadá, medzi chovateľmi začína byť o toto západoafrické srstnaté plemeno záujem," vysvetľuje chovateľ.
Doma majú pre jeho chovateľskú vášeň pochopenie. Manželka Jozefína, deti Lenka, Jarmilka, Veronika, Jožko i Andrejka si na nových členov rodiny rýchlo zvykli. Najmä Jarmila a Jožko otcovi pomáhajú s opaterou. Jožko sa raz na barana nadurdil. Vtedy, keď ho ničnetušiaceho chcel tento "srandista" nabrať zozadu na rožteky. Hnev však vzápätí pominul a dnes sú opäť dobrí kamaráti. "Kamerunská ovca je konštitučne pevné a nenáročné plemeno, ktoré sa adaptovalo aj na naše klimatické podmienky. Rovnako ako väčšine oviec im nevyhovuje vlhké počasie a prievan. Preto musia mať k dispozícii prístrešok i mimo zimné obdobie. Od jari do jesene vystačia s pastvou, voľným prístupom k vode a k minerálnemu lizu. Na paši dávajú kamerunky prednosť pravým trávam a s obľubou zbierajú tiež kvety bylín. Pochúťkou pre ne sú aj bodliaky a pichliače.
Nepohrdnú však ani lístím zo zeme, alebo spadnutým ovocím. V zime sa kŕmia kvalitným lúčnym senom, takisto ovsom, pšenicou a jačmeňom," hovorí Jozef. Dodáva, že problémom je úzka chovateľská základňa a reálna obava z možnej príbuzenskej plemenitby. Preto sa stretáva s chovateľmi kameruniek v Českej republike, kde majú založený aj klub chovu tohto druhu oviec. Základom chovu sa stali zvieratá zo zoologických záhrad v Ostrave, Liberci a Bojniciach a takisto zvieratá z Nemecka. Baran dosahuje váhu od 40 do 50 kíl a výšku do 70 cm. Ovce sú o 10 kíl ľahšie a o 5 cm nižšie. Ide teda o plemeno menšieho telesného vzrastu so stredne hlbokou a širokou hruďou, rovným chrbtom. Má vyrovnanú, lesklú srsť, ktorá najmä v zime vytvára od spodnej časti krku až za lopatky baranom pomyselnú "leviu hrivu". Plemeno sa vyskytuje v dvoch základných farebných rázoch.
V srnčom sfarbení s čiernou maskou na hlave, čiernym bruchom a čiernym sfarbením na vnútornej časti nôh. Tiež v čiernobielom type "walliskej kresby", kde je predná časť až do polovice trupu tmavá, zatiaľ čo zadná časť trupu je biela. Mimo týchto farebných rázov sa vyskytujú rôzni strakatí jedinci s odlišným podielom hnedej, bielej alebo čiernej farby. Jozef je prvým chovateľom kamerunských oviec na Slovensku. Určite bude mať nasledovníkov. Spomína totiž, že jeho kolega, chovateľ Miroslav Trnka z Kysuckého Nového Mesta, si už kúpil barančeka a chce chov kameruniek rozšíriť.
"Sú nádherné," hovorí Jozef, keď pozrie na svoje kamerunky. Pri otázke, či má rád baraní guľáš prípadne pečenú jahňacinku, sa usmeje. Jeho ovce nie sú určené na tanier, ale pre potechu očí. Jeho i ďalších, ktorým láska k zvieratám niečo hovorí.
