KRÁSNO NAD KYSUCOU. Prejsť horami na bicykli naprieč Československom je obdivuhodný športový výkon. Prejsť túto trasu dvakrát a našliapať viac ako 3260 kilometrov s prevýšením 75-tisíc metrov v priebehu jedného mesiaca je šialenstvo.
Pre bežných smrteľníkov nemožné dokázal PAVOL GRAJCIAR z Krásna nad Kysucou. A to má 66 rokov.
„Len GPS navigácia, pár vecí v brašnách a vlastná vôľa. Myslíte len na to, kde sa najesť a napiť, ako sa zahriať alebo ochladiť,“ hovorí po unikátnom športovom výkone Kysučan, ktorý došiel do cieľa pretekov 2000 Miles Adventure ako najrýchlejší Slovák.
Trať 2000 Miles Adventure je extrémne náročná. Pre bežných smrteľníkov, o čo konkrétne ide?
Trasa vedie z mesta Aš na západe Čiech cez hory až do obce Nová Sedlica, najvýchodnejšie položenej obce na Slovensku. Meria 1000 míľ. Keď prejdete severnú aj južnú trasu, v nohách máte 2000 míľ. To je 3260 kilometrov s prevýšením 75-tisíc metrov.
Je to úplne iné ako cyklomaratóny, ktoré som v minulosti jazdil. Prejsť toľko kilometrov nie je len o bicyklovaní, ale skôr o prežití. Na štart tohto dobrodružstva sa postavilo 150 dobrodruhov zo siedmich krajín, niektorí si dali za cieľ tisícku, ostatní dve.
Nemáte so sebou žiadny sprievodný tím. Len GPS navigáciu, pár vecí v brašnách a vlastnú vôľu. Myslíte len na to, čo a kde zjesť, čoho sa napiť, ako sa zahriať alebo ochladiť, kde spať.
Na túto trasu som sa vydal práve preto, že ju jedni velebia a druhí preklínajú. Chcel som na vlastnej koži zažiť juh aj sever a zistiť, či je to skutočné peklo, alebo len nafúknuté reči.
Trasa má dve podoby, južnú a severnú, každá má tisíc míľ. Tentokrát boli obe spojené do jedného okruhu, ktorý bolo treba celý prejsť. Ako ste ich vnímali vy?
Južná časť je rovinatejšia, ale o to zradnejšia. Mokré lúky, horúčava, orosená tráva po pás. Často som bol celý mokrý. Brodil som sa cez potoky s naloženým bicyklom. Bolo to čisté šialenstvo, ale obrovský zážitok. Človek si siahne až na dno svojich síl.
Južná trasa vedie cez Šumavu, Třeboňsko s rybníkmi, vinice Pálavy, potom cez Štiavnické vrchy a Slovenský kras až po Poloniny. Krásne miesta, ktoré ako turista obdivujete, no keď šliapete deň za dňom, je to hlavne o tom, ako prežiť.

Severná časť je iná. Hornatá, ale vycibrená, jazdí sa už desať rokov. Vedie z hraníc pri Aši popri hraniciach s Nemeckom a Poľskom, cez Jizerské hory s rašeliniskami, Krkonoše, Orlické hory, Jeseníky, Strážovské vrchy, Veľkú Fatru, Tatry až do Novej Sedlice.
Tam si všetko musíte poctivo vyšliapať, ale aspoň nemusíte blúdiť. Prináša tisíce výhľadov a nádherné prírodné scenérie, Labské pieskovce s monumentálnymi skalami, tundrový svet Krkonôš či hlboké lesy Orlických hôr.
Ako ste zvládli júlové počasie?
Krušné hory boli čistý masaker. Tri dni dažďa bez prestávky. Večer som zhodil mokré veci a ľahol si do spacáka spať. Ráno som si všetko to studené obliekol znova a to veru nebol príjemný pocit.

Nezáležalo na tom, či ste spali v kempe, prístrešku alebo hoteli, ráno boli mokré ponožky, mokré gate, mokrá bunda. Bol to nápor na hlavu aj na telo.
Pri takých zmenách počasia je doslova zázrak, že sa vám vyhli choroby.
Prekvapivo to vydržalo. Žiadna chrípka, nič. Akoby telo preplo do iného režimu.
Najhoršie boli rána. Vedel som, že keď zatvorím oči, o sekundu zazvoní budík.
Musel som vstať, obliecť si studené veci a ísť ďalej. Ale zároveň musím povedať, že rána mali aj svoje čaro. Keď vychádzalo slnko, nabilo ma to neskutočnou energiou.
Prejsť stovku kilometrov za deň sa určite podpíše aj na únave. Mali ste aj krízy, zranenia?
Členky ma príšerne boleli.