ČIERNE, RÍM. Keď pred 11 rokmi študoval strojárinu na Žilinskej univerzite, cítil sa nenaplnený. Na inžiniersky stupeň už nenastúpil.
Namiesto toho, bez znalosti jazyka, odišiel do Ríma na Pápežskú univerzitu. Rok dokonca strávil na misii v Papue-Novej Guinei.
Teraz ho na pútnickom mieste Živčáková vysvätili za kňaza. Na obrad prišlo okolo 800 ľudí, medzi nimi Taliani, Poliaci, Česi, Mexičania i Slováci.
Prvé novokňazské požehnanie dal PETER ČARNECKÝ (33) vo svojej rodnej obci Čierne, v obklopení rodiny i priateľov.
V rozhovore sa dozviete aj:
- či je cesta za kňazským povolaním náročná a prečo podľa neho mnoho mužov štúdium nedokončí,
- prečo otázka, či sa stanete kňazom, nie je len individuálne rozhodnutie,
- prečo ani cirkev nie je dokonalá,
- aká bola pre neho ročná misia v Papue-Novej Guinei a ako ich prijali domorodci,
- kde bude slúžiť a či by raz chcel viesť aj farnosť v rodnej obci.
V Turzovke na Živčákovej vás vysvätili za kňaza. Ako ste prežívali tento výnimočný deň?
Bolo to pre mňa veľké požehnanie. Celý deň bol náročný na organizáciu, keďže na slávení bolo okolo osemsto ľudí.
Prišla kongregácia z Ríma, spolužiaci, hostia z Prahy, museli sme im zabezpečiť presuny, jedlo aj ubytovanie. Avšak, aj keď bola organizácia zložitá, zažíval som naozaj pokoj. Cítil som, že som po celý čas sprevádzaný.
Ktorý moment vám utkvel v pamäti?
Aj počas svätenia či prvej svätej omše, ktorá bola o týždeň neskôr v Čiernom, vyšlo mimoriadne pekné počasie. Takmer všade pršalo, no tu bolo naozaj krásne. Pre mňa to bolo mimoriadne.
Potešili ma aj ľudia, ktorí sa tu zišli. Prišli rôzne národnosti – Poliaci, Česi, Slováci, Taliani, Mexičania.
Prvé novokňazské požehnanie ste dali v rodnej obci Čierne v obklopení ľudí, ktorých poznáte.
Veľmi som si to užil. Tým, že tu nie som stabilne, nemám ťažobu celej farnosti na sebe ako napríklad kňaz, ktorý vo farnosti roky pôsobí.
Keď prichádzam do farnosti, kde nepôsobím a môžem hovoriť moje svedectvo, skúsenosti z misií, je to naozaj pre mňa ľahkosť.
Pred šiestimi rokmi ste ako študent na Pápežskej univerzite pre naše noviny povedali, že na ceste za kňazstvom je častou prekážkou naviazanosť na rodinu či priateľov, ktorých musíte zanechať, keď vstupujete do rehole. Ako to bolo v tom období u vás, ako to vnímala vaša rodina?
Rodičia to vnímali náročnejšie, pretože som odchádzal na rozlišovanie do Talianska. Priatelia to brali tak, že je to súčasť celej mojej cesty a určite chceli, aby som bol aj ja spokojný, čo sa časom aj potvrdilo. Prijali to všetci s pochopením, priali mi to.
Kto je Peter Čarnecký
Pochádza z obce Čierne. Po gymnáziu v Čadci študoval na Žilinskej univerzite v Žiline, kde ukončil bakalársky stupeň štúdií. V roku 2014 odišiel do Talianska, kde jedenásť rokov študoval na Pápežskej univerzite v Ríme. Presne 13. septembra 2025 ho na Živčákovej vysvätili za kňaza.
Vráťme sa v čase späť. Pred 11 rokmi ste vymenili stojárinu za štúdium na Pápežskej univerzite. Ako sa to celé udialo?
Ukončil som bakalársky stupeň, no prihlášku na inžinierske štúdium som si už nepodával.
Veľa som sa modlil a rozmýšľal, akou cestou ísť. Cítil som sa nenaplnený. Raz večer v tichej modlitbe som dostal odvahu. Znelo vo mne: „Choď za kňazom, porozprávajte sa a neboj sa.“
