Čakajú len na to, kedy sa ich ujmú šikovné majstrove ruky. Aby vdýchli život historickým motorom a lokomobilom. Že vám to nič nehovorí? Tak do jeho kráľovstva nazrite spolu s nami.
"Robil som 38 rokov na šachte v Karvinej. Keď som pred 16 rokmi ostal na dôchodku, premýšľal som, ako vyplním voľný čas. Chodil som, často po horách a vídal za chalupami a šopami staré motory.
Tie ma zaujímali už dávno," hovorí J. Koběluš a hrdo nám ukazuje to, čo z nevinného nápadu vzniklo: unikátna zbierka historických lokomobíl. Keďže niektorí z nás sa s týmto pojmom stretávajú po prvýkrát, Jozef Koběluš nám ho výstižne vysvetlil: "Je to motor na tragaču," smeje sa dodáva, že ide o motor, ktorý má podvozok na kolesách a na začiatku 20. storočia slúžil presne takisto ako dnes elektrický motor. Keďže kysucké kopanice neboli dlho zelektrifikované, stabilné motory či lokomobily ich obyvateľom dlho slúžili a preto ich tam svrčinovský zberateľ objavuje dodnes. Boli na naftu, benzín alebo petrolej. Kolesá slúžili na to, aby sa motor dal previezť tam, kde ich gazdovia potrebovali - ku mláťačke, sečkovici, cirkulárke, čerpadlu. J. Koběluš má vo svojej zbierke 5 stabilných motorov a 25 lokomobíl. Všetky funkčné! Kým svetlo sveta uzrie takýto klenot, predchádza tomu strastiplná cesta.
A to doslova - z kopaníc ju neraz treba stiahnuť za pomoci traktora, lán. Potom ju pán Koběluš musí do poslednej skrutky rozobrať. "Častokrát je motor taký zamrznutý, teda zhrdzavený, že súčiastky nejdú od seba. No zväčša sa mi stačí lepšie prizrieť a hneď viem, čo mu je. Náhradné diely sa zháňajú veľmi ťažko. K dokumentácii sa nedá dopátrať ani v technickom múzeu v Prahe. Mnoho súčiastok si musím vyrobiť sám, na čo nestačím, musím dať spraviť inde. A to veru nie je lacná záležitosť. Kým dám stroj poriadne dokopy a vyzerá ako ostatné, prejde aj rok. A nie hodinku dve, ale aj 10 - 12 hodín denne." Ďalších 5 strojov čaká na zloženie a 9 na celú rekonštrukciu. Nehovoriac o tých, ktoré má Jozef Koběluš vyhliadnuté "v teréne".
"Jeden motor sme viezli od takej babky z hôr. Povedala mi, že ak ho dám dokopy, mám ju zavolať, že by ho chcela ešte raz počuť. Išli sme teda po ňu. Poklepala ma po pleci a povedala, že ho vyše 40 rokov nepočula a že je šťastná, že sa dostal do takýchto rúk. Radosť tej babky bola pre mňa dostatočným zadosťučinením. A tým je vlastne znovuzrodenie každého motora.
