Pridružuje sa k nim aj vykrádanie hniezd a obchodovanie s mláďatmi. Keďže stavy dravých vtákov sa rapídne znižovali, začala na Slovensku v roku 1974 pracovať (do roku 2003 pod iným názvom) organizácia Ochrana dravcov na Slovensku (Raptor protection of Slovakia - RPS).
Združuje viac ako 150 členov a severoslovenská pobočka má sídlo na Kysuciach. Jej vedúcim je Ján Korňan a členmi asi 30 dobrovoľníkov, nielen z radov profesionálnych ochranárov. Súčasťou pobočky je aj rehabilitačná stanica pre dravcov v Zázrivej. Od roku 2002 fungovala v provizórnych podmienkach, dokončili ju v tomto roku. Za to obdobie v nej ročne ošetrili približne 30 dravcov. Na Kysuciach medzi najhojnejšie sa vyskytujúce dravce patrí myšiak lesný a sokol myšiar.
Členovia RPS intenzívne sledujú populáciu dravcov, zabezpečujú, napríklad, stabilizáciu hniezd, ich monitorovanie kamerovým systémom, dokonca ich fyzicky stážia pred vykrádačmi. Veľmi dôležité je označovanie mláďat či odoberanie vzorky krvi, peria, DNA, ktoré zabraňujú obchodovaniu s mláďatami, prípadne ich pomáhajú identifikovať pri nájdení. Silnejšie mláďa orla skalného zvykne slabšie zabiť, takzvaný kainizmus, takže úlohou ochranárov je zachrániť slabšieho jedinca. Mláďa zvyčajne položia do hniezda adoptívnych rodičov, ktorí prirodzene prišli o potomstvo.
Medzi ďalšie aktivity RPS patrí výskum potravinovej ekológie dravcov, čím sa živia, aký to má vplyv na iné ohrozené druhy, v neposlednom rade aj spolupráca so zahraničnými organizáciami podobného zamerania v Rakúsku, Poľsku a Rumunsku.
Bývali časy, keď bolo vykradnutých až 50 percent hniezd orla skalného.Výsledkom práce RPS je stabilizovanie jeho populácie i populácie sokola rároha a orla kráľovského. Nemenej významná je aj osvetová činnosť, veď ľudia sa na záchrane týchto ušľachtilých tvorov môžu podieľať rovnako aktívne. Aj vám sa môže stať, že nájdete zraneného dravca a nie je na škodu vedieť, ako vtedy postupovať.