S kamarátom boli aj novátormi, ktorí ako prví v rajóne začali s muškárením a začali viazať mušky. Svojmu koníčku sa intenzívne venuje tridsať rokov. Počas nich sa neuspokojil len s klasickými technikami. Stále skúša nové spôsoby rybárčenia. Momentálne sa venuje novej metóde kaprárenia formou boilies. O tom, že jablko nepadá ďaleko od stromu svedčí aj jeho syn Marián a šesťročný vnúčik Filipko. Tvoria takzvaný carpteam. A ten sa veru nedá zahanbiť. Dajme slovo Mariánovi, ktorý nám opísal, ako si rodinné trio počínalo na nedávnych pretekoch.
"V dňoch 20. až 27. augusta sa uskutočnil na Liptovskej Mare druhý ročník prestížneho podujatia Kaprársky maratón. Už samotný názov maratón dáva tušiť že sa chytalo dlho, presnejšie sedem dní a šesť nocí. Bol to pretek v modernom spôsobe chytania kaprov. Chytá sa iba na guličky odborne nazývané BOILIES a všetky ryby sa po odvážení a odfotografovaní šetrne púšťajú späť do vody.
Obsadenie pretekármi bolo naozaj vynikajúce. Veď sa ho zúčastnila absolútna slovenská a česká kaprárska špička spolu s pretekármi z Maďarska, Poľska a jedno družstvo z Anglicka. Náš rodinný carpteam /jediný zástupca kysuckých rybárov/ súťažil v zložení môj otec Ján Mihalda, môj šesťročný syn Filip, ktorý bol naším takpovediac talizmanom, a ja.
Naša príprava na samotný pretek prebiehala už niekoľko mesiacov pred samotným štartom a na lovné miesto sme prišli o tri dni skôr. Tieto dni sme chceli využiť na zakŕmenie kaprov, aby mali čas zvyknúť si na naše boilies. Chytali sme na boilies vlastnej výroby, ktoré my nazývame "smrteľná zbraň" a kapry ich milujú. Veď na poslednej výprave pred maratónom sme na ne chytili 45 kaprov počas 7 dní. Bohužiaľ, na Mare sme ich ešte nemali nikdy odskúšané, takže sme boli trošku v rozpakoch, či budú účinné aj tu.
Samotný pretek sa začal v sobotu na obed. No kaprom sa prvé dva dni moc brať nechcelo, a aj tých pár, čo sa chytilo, bolo na úplne opačnej strane priehrady, ako sme boli my. Na tretí deň sa zhoršilo počasie, prišlo ochladenie a búrky, no kaprom to zjavne prospelo, lebo sa zvýšil aj počet úlovkov. No my sme po štyroch dňoch nemali na konte ani rybičku. A nepovzbudzovali nás ani správy z internetu, ktoré nás informovali o tom, ako dobre sú na tom priebežne niektorí naši súperi.
Našťastie prišla štvrtá noc pretekov a my sme urobili na Mare takú malú rybársku revolúciu. Túto noc nám doslova šupináče nedovolili zažmúriť oko. Ihneď po vyvezení udíc ku našim kŕmnym bójkam nasledoval záber a potom vždy tvrdý a nekompromisný súboj, kto z koho, so statnými marskými kaprami. Niekedy sme mali navrch my, inokedy ony, lebo sa im podarilo odopnúť z háčikov prípadne odtrhnúť na podvodných prekážkach. Ale aj tak sme zažili nádhernú noc plnú veľkých kaprov, ktorú by sme priali zažiť každému rybárovi. Do rána sme vytiahli desať kusov s hmotnosťou od 7 do 10 kg. Ráno nasledovalo váženie, meranie, filmovanie a fotografovanie organizátormi a rozhodcami. Stali sme sa proste hrdinami noci a razom sme sa prebojovali na tretie miesto pretekov. Bohužiaľ kapry nás cez túto noc doslova vyžrali od našich boilies a my sme si ich museli dosť šetriť a to malo za následok, že do konca pretekov sa nám podarilo prekabátiť už iba tri. V piatok museli organizátori kvôli zahraničným pretekárom preteky skrátiť o 24 hodín. To bola pre nás smola, lebo nám sa už nová zásoba boilies viezla na Maru. Nechceme ani pomyslieť, čo by sa dialo za tú poslednú noc keby sme mali dostatok nástrah.
Ale nevadí, aj tak sme boli spokojní a v duchu vzdávali hold svätému Petrovi, patrónovi všetkých rybárov, za taký obrovský úspech v obrovskej konkurencii. Veď sme za sebou nechali špičkových kaprárov, ktorí reprezentujú Slovensko na svetových podujatiach. Kaprársky maratón vyhral carpteam z Čiech, na druhom mieste skončilo slovenské družstvo z Banskej Bystrice no a my na vynikajúcom treťom mieste."
Radosť zo svojich chlapov mala aj Vierka, Janova manželka. Keď sa pripravovali na Maru, bol celý dom hore nohami. Celý týždeň sa varili a sušili guličky, na ktoré chcelo trio nalákať svojich nemých šupinatých súperov. A vyplatilo sa. Mihaldovci si domov priniesli digitálnu videokameru i krásny pohár. Ján hovorí, že tento spôsob rybárčenia je krásny aj kvôli tomu, že chytené jedince znovu púšťajú do vody. Aj keď občas si nejakého prinesú domov a pripravia si z neho voľajakú pochúťku. Skrátka vedia, ako ho správne upraviť. Ján hovorí, že v podstate sa z kaprieho mäsa dá urobiť všetko. Dokonca aj klobásy či tlačenka. Ale najkrajšie pre slávne trio je, keď sa z vodnej hladiny vynorí kapor a chvostom zakýva svojim súperom a takto im poďakuje za to, že ho opäť pustili do jeho domova.