Keď sme koncom apríla písali o 44- ročnom Pavlovi, ktorý doslova utiekol hrobárovi z lopaty, netušili sme, že už o niekoľko mesiacov sa s ním stretneme znovu. A na tom istom mieste - traumatologickom oddelení čadčianskej nemocnice. Vtedy dostal šancu začať odznova. Doslova a do písmena.
Do nemocnice ho priviezla záchranka ako umierajúceho človeka. Bol silno podchladený, zlyhával mu krvný obeh a dýchanie. Mal ťažkú poruchu vedomia a bol v bezprostrednom ohrození života. Na traumatologickom oddelení, kam ho priviezli a kde práve slúžil MUDr. Metód Čáder, začali s terapeutickými zásahmi. Pavla napojili na umelú pľúcnu ventiláciu, urgentne vykonali diagnostiku, CT vyšetrenia, ktoré mali vylúčiť poranenia mozgu, hrudníka a panvy. Pacienta následne prijali na ÁRO, kde lekári odviedli skvelú prácu.
Na záchranu tohto človeka, ktorý by možno v iných kútoch sveta skončil v nejakej stoke, bez záujmu verejnosti, vyvinuli maximálne úsilie a poskytli mu maximálnu starostlivosť. Napriek tomu, že sa s takou obrovskou ľahostajnosťou, s akou pristupoval tento človek k svojmu zdraviu a životu, ešte nestretli. Lekári i primári z oddelení, ktorí mali vtedy obrovskú zásluhu na záchrane Pavlovho života, boli šokovaní a zjednotili sa v tom, že takého pacienta tam ešte nemali. Išlo totiž o extrémne zanedbaného človeka. Na jeho tele boli obrovské zavšivavené plochy, ktoré splývali. Mal množstvo preležanín a rán. Jeho obuv bola obrazne povedaná už súčasťou končatín. Keď použijeme expresívne prirovnanie, išlo v podstate o zaživa hnijúceho človeka. Pavol nám vtedy na otázku, ako sa dostal do tejto hroznej situácie povedal, že je už vyše päť rokov bezdomovcom. Predtým býval s rodinou v paneláku, no nažívanie s ním bolo podľa všetkého pre ostatných utrpením.
Keď sa ocitol na ulici, prestal o seba absolútne dbať. Jeho novým domovom sa stalo okolie železničnej stanice. Tam sa aj vrátil po skončení veľmi náročnej liečby. Po piatich mesiacoch ho do nemocnice opäť priviezla záchranka. Prijali ho na neurologické oddelenie kvôli záchvatom epilepsie. Po následnom diagnostikovaní sa ukázalo, že týmto predchádzal nejaký úraz. Pacienta preto previezli na traumatológiu. Ošetrujúci lekár MUDr. Metód Čáder nám povedal, že dôvodom, prečo u nich Pavol leží, je poranenie hlavy a lebky. Konkrétne ide o prasklinu lebky v spánkovej oblasti a poranenie mozgu. Koľko u nich pobudne, nevedno. Záleží to od toho, ako bude napredovať liečba. Keď sme sa Pavla spýtali, prečo sa opäť rozhodol pre život bezdomovca, aj keď predtým hovoril, že bude bývať u brata, spomína nezhody so švagrinou, ktorá bola proti. Ako prišiel k úrazu si nepamätá, ani to, kde stratil všetky doklady. Čo vie presne, je to, že nemá ani fuka. Aj preto nás poprosil o malú službičku. Aby sme mu prispeli aspoň na cigaretky. Nadurdil sa však, že sme mu ich nešli hneď kúpiť. Pretože v takomto prípade dobrá každá minúta. Napríklad ako keď ide o život...
