Medzinárodné prognózy dopravných inžinierov ukazujú, že koridor VI bude najzaťaženejší medzi Slovenskom a Poľskom. Po otvorení by cez slovensko - poľský hraničný priechod malo denne prejsť 20 až 25 tisíc vozidiel. Riaditeľ Slovenskej obchodnej priemyselnej komory (SOPK) Regionálnej komory (RK) v Žiline Ján Mišura je však znepokojený pomalou výstavbou spomínanej diaľnice smerom do Poľska cez Skalité - Zwardoň. Podľa neho je na poľskej strane dokončený úsek 1,75 kilometra s kamiónovým terminálom na štátnej hranici, na ktorý nadväzuje 200 - metrový úsek na slovenskej strane, dokončený po 9,5 roku.
Dodáva, že poľskí pohraničníci tam čakajú od januára tohto roku už 9 mesiacov a nemôžu hraničný priechod sprevádzkovať, pretože tam nie sú slovenskí pohraničníci. Slovenské a poľské obchodné komory hodnotia podľa Mišuru infraštruktúru medzi Slovenskom a Poľskom veľmi negatívne, čo jasne vyjadrili na medzivládnej komisii Javorina v júli a aj na komisii pre cezhraničnú spoluprácu. "Absolútne sme nespokojní. Žiadame, aby bola konečne postavená jedna slušná štvorprúdová cesta medzi Slovenskom a Poľskom. Na trase Čadca - Zwardoň - Bialsko - Biala - Katowice ju schválila aj Európska únia," hovorí Mišura. Koridor VI má význam nielen pre Slovensko a Poľsko, ale aj pre EÚ, tranzit z jadranských prístavov až do Poľska a ďalej do východných štátov. "Bude jednoznačne prínosom pre turistiku, ale aj pre obchod a priemysel. Z Čadce do Žywca je približne 30 km takže na dostavbu treba investíciu asi 15 až 20 miliárd Sk," povedal Mišura. Dodal, že podľa kuloárnych informácií Slovensko navrhuje Poľsku odložiť otvorenie celého úseku až na rok 2010 až 2012.
Zainteresované firmy hovoria, že pomalé budovanie diaľničnej siete nie je u nás spôsobené nedostatkom financií. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Dušana Faktora bránia rýchlejšiemu napredovaniu stavebných prác problémy pri výkupe pozemkov a získavaní povolení rôzneho druhu. Riešenie nevidí ani v rýchlejšom zapájaní súkromného kapitálu. Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) si podľa neho vyžadujú kvalitnú prípravu, na čo poukazujú aj negatívne skúsenosti s touto formou financovania z okolitých krajín. Prezident Zväzu priemyselných podnikateľov Ivan Čarnogurský si naopak myslí, že ministerstvo dopravy nevyužíva dostatočne súkromné zdroje.
V rámci projektov PPP mohli byť podľa neho už dnes realizované investície v hodnote 100 miliárd korún. Zatiaľ je podľa neho reálne len to, že štát zaplatí 1 miliardu korún "za múdre reči poradcu, ktorý doteraz neporadil jednu konkrétnu vec". Neefektívne vynakladanie peňazí ohrozuje podľa Čarnogurského aj budúce možnosti pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nezávislý poslanec NR SR Ján Mikolaj je za tvrdší postup vlády pri realizovaní prác vo verejnom záujme, hlavne pri problémoch s výkupom pozemkov. Vláda by tak podľa neho mohla predísť meškaniu a následnému predražovaniu stavebných prác.
