V stredu 19. 10. 2005 sa o 16. h v Kysuckej knižnici v Čadci konala slávnostná prezentácia dvoch kníh od známych kysuckých autorov Petra Kubicu a Ladislava Hrubého. Peter Kubica sa netradične predstavil ako prozaik so svojou novelou Supermarket Svätej Hildy a Ladislav Hrubý uviedol na svetlo sveta svoju ďalšiu prózu Zázraky pod Kykulou. Slávnostnej ceremónie sa zúčastnilo mnoho známych osobností z literárneho, kultúrneho a spoločenského života, napríklad spisovateľ Ján Lenčo, Milan Lechan, Ján Podmanický, Pavol Holeštiak a iní. Pri príležitosti krstu svojho prozaického debutu sme Petrovi Kubicovi položili niekoľko zvedavých otázok.
Aká bola práca na tvojej poslednej knihe? Nad prózou musí autor predsa len sedieť dlhšie, ako pri písaní básní...
A nielen sedieť, ale aj ležať, pretože kým sa zrodí príbeh a kým sa ho podarí pretlmočiť do písanej, a čitateľovi pochopiteľnej formy, ubehne nejeden piatok, sobota, nedeľa, a tak ďalej, až je autor čoraz bližšie k výslednému efektu - rukopisu. A od rukopisu ku knihe je často ešte dlhšia cesta, preto by som chcel poďakovať Vydavateľstvu Spolku slovenských spisovateľov a zvlášť jeho riaditeľovi Romanovi Michelkovi a jazykovej redaktorke Ingrid Skalickej za skvelú (spolu)prácu.
Názov tvojej prózy Supermarket svätej Hildy predznamenáva istý kontrapunkt - na jednej strane niečo posvätné, duchovné, na strane druhej konzum, prízemnosť, povrchnosť. Dnes sa už napríklad v takom bratislavskom Auparku stretávajú mladí ako na korze, trávia tu celé dni... Myslíš si, že chrámy supermarketov môžu byť pre niekoho obľúbeným miestom k tráveniu voľného času?
A netreba chodiť len do bratislavských marketov, aj v menších mestách sa z nich stávajú "strediská" kultúry. O tom je moja próza Supermarket sv. Hildy, v ktorom postavy žijú, dýchajú, spia, milujú sa, zomierajú. Je na každom z nás, a tu nechcem moralizovať, aby si vybral svoj spôsob života, ten konzumný je najpohodlnejší, na prvý pohľad aj najjednoduchší, ale... A tu je vysvetlenie toho názvu - z marketov si ľudia robia novodobé chrámy. Taká typická mladá rodinka strávi "peknú" nedeľu nakupovaním, túlaním sa pomedzi regály, konzumovaním ponúkanej reklamy a prispôsobovaním sa masovej (či mäsovej?) hystérii cenových bômb.
Chodíš rád nakupovať?
Treba povedať, že nie som proti nakupovaniu, ani proti nakupovaniu cez víkend. Sám častokrát idem do obchodu aj v nedeľu, pretože vzhľadom na svoje pracovné vyťaženie, nie vždy stihnem nakúpiť cez týždeň, ale nakupovanie nie je pre mňa zmysluplným trávením voľného času. Som typ zákazníka, ktorý cielene nahádže do košíka potrebné veci a uteká, uniká, aspoň sa o to snaží.
Kedy a kde sa zrodila prvotná myšlienka napísať príbeh zo supermarketu?
Tých myšlienok a námetov leží na ulici, v meste, v spoločnosti veľmi veľa. Záleží od konkrétneho autora, po čom siahne a spracuje do literárnej podoby. Zaujímajú ma aktuálne problémy, témy, a mám rozrobené ďalšie viaceré veci. Viacero rokov som hrával v hudobných skupinách, a tak píšem príbeh jednej kapely, ktorú pohlcuje súčasná globalizácia kultúry, ale aby som sa vrátil k tvojej otázke, samozrejme, že myšlienka napísania príhebu zo supermarketu vznikla v nemenovanom žilinskom markete, kým moja manželka Evka nakupovala, a ja som tri hodiny sedel pri šálke kávy a pozoroval neustály pohyb ľudí s taškami, bez tašiek, s krabicami, bankomatovými kartami, prázdnymi i plnými peňaženkami... Je veľmi zaujímavé na chvíľu sa zastaviť a pozrieť sa na okolitý svet z nadhľadu.
Pri prezentácii svojej knihy si sa stretol s ďalším kysuckým spisovateľom Ladislavom Hrubým. Poznáš jeho tvorbu? Čo vás spája, a naopak - v čom ste odlišní?
Laca Hrubého som poznal oveľa skôr ako autora, osobne sme sa zoznámili asi pred štyrmi rokmi. Vždy som ho obdivoval, jeho poviedky sú skvelé, hoci ma mrzí, že rozmieňal a ešte stále rozmieňa svoj talent do nespočetného množstva zamyslení a príspevkov do rôznych novín. A tak sme museli čakať na jeho druhú knihu osemnásť rokov. Ale dočkali sme sa, a je fajn, že mu vyšla teraz ďalšia kniha. Čo nás spája? Hoci nie sme generačne spriaznení, tá príslušnosť k tomuto kraju, hoci nepriamo alebo podvedomo, spája mnohých tvorcov, a nielen spisovateľov. Vážim si ho ako človeka, ale zaujímavé sú aj naše profesné podobnosti - on sa živil novinárčinou, teraz učí, ja som predtým učil a teraz pôsobím ako novinár. Som hrdý na každého šikovného a tvorivého Kysučana, pretože svojou existenciou len potvrdzuje, že tento región má čo povedať a dať slovenskej kultúre.