Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

Detstvo v službe na gazdovstve bolelo

Kysuckú kamenistú pôdu zmáčali nielen dažde a topiace sa snehy, ale i slzy utrápených Kysučanov. Veľa bolesti a smútku im život uštedril, nadelil len málo pekného.

Z rozprávania tých, čo krutú ruku ruku osudu pocítili na vlastnej koži, si takýto život vieme len sotva predstaviť. Niektorí vlastne ani nemáme príležitosť, možno si ani nenájdeme čas popočúvať nesmelé spomienky starých ľudí, ktorí sa neraz cez slzy obzerajú späť. A našli by sme v nich toľko múdrosti! Takej obyčajnej, ľudskej, o ktorej netreba filozofovať. Takej, ktorá učí pokore a vážiť si každú skyvu chleba a nový deň.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celý život na trati
Svoje o tom vie aj 82-ročný Ignác Priečko z Čierneho. Ešte skôr, ako sa vrátime do jeho detstva, kedy ako chlapec skúsil to, čo by máloktorý dospelý vydržal, priblížime si jeho život v dospelosti. Vyučil sa za strojného mechanika a inštalatéra. Na vojne bol vyše dvoch rokov v Maďarsku. Pozná ho dobre, aj po maďarsky sa naučil, ako sám vraví tak dobre, že predať by sa nedal. Po robotách v škodových závodoch v Dubnici nad Váhom začal v roku 1949 pracovať na železnici. Tridsaťsedem rokov jazdil na trati ako rušňovodič. Na parných, motorových i elektrických rušňoch. Jeho prvá cesta, ešte ako pomocníka, viedla z Vrútok do Košíc. Potom jazdil na osobných, zrýchlených i rýchlikových vlakoch zo Žiliny do Bohumína, Přerova, Košíc, Púchova, ale i z Čadce do Makova, Serafínova či Žiliny. Keď ostal na dôchodku, bývalo mu za robotou veľmi smutno. Aj sa mu o nej snívalo. Teraz si už zvykol. Býva v útulnej izbičke v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Čiernom. Delí sa o ňu so synom. Sedáva pri okne, lúšti krížovky, opravuje hodiny. Povedal nám aj o tom, že raz bude oddychovať pri svojich dvoch ženách. Pochoval prvú a po nej aj druhú. Obe ležia na cintoríne pri sebe. A on má miesto pri nich. Pri oboch.

SkryťVypnúť reklamu

V cudzom svete
Doma ich bolo sedem. Otec bol cestár a mama sa doma starala o deti, dom. Ignác chodil do školy, rád sa učil. No prišiel čas, keď bolo treba ísť do služby. Zarobiť nejakú korunu, pomôcť rodičom. "Išli sme do služby aj s najstaršou sestrou. Ja som išiel do Čiech do Bukovca, ona na iné gazdovstvo. Mal som vtedy jedenásť rokov. Žili sme biedne, otec nemal robotu, bola kríza, doma nebolo čo jesť. A keď som odišiel, bolo doma o jeden hladný krk menej," začína svoje spomínanie na neutešené detstvo Ignác Priečko. Dostal sa na veľké gazdovstvo. "Gazda mal tri kone, dve kobyly, jedného žrebca, šesť kráv, štyri svine, štátneho býka a štátneho kanca. Štátni boli preto, lebo za nimi chodili ostatní gazdovia s kravami a sviňami, vtedy nebolo inseminátorov. Vstával som skoro ráno, aby som všetko stihol opatriť. Aby mal dobytok ustlané, aby kone boli učesané. Musel som nakŕmiťaj sliepky, psa. Koľkokrát, keď som psovi niesol zemiaky s mliekom a cestou k nemu ich pučil, polovicu som sám zjedol, lebo som sa nemal kedy ani najesť. Chodil som tam, v Čechách, aj do školy, lebo učiť som sa chcel. Učiteľka bola veľmi zhovievavá, vedela, že sluhovia prišli neraz neskôr, unavení." V gazdovom dome žil aj jeho syn s nevestou a dieťaťom, aj to musel malý Ignác v noci kolísať. A dobrého slova sa nedočkal. Len nadávok, pokrikov a krivých pohľadov. Nemal tam nikoho, kto by ho bol pohladil, kto by mal starosť, či si má čo obliecť, zjesť, alebo ho len tak pritúlil, veď bol ešte dieťa.

SkryťVypnúť reklamu

Domov, za svojimi
Keď ako dieťa išiel do služby, nevedel, čo ho čaká. Dokonca sa aj tešil. Skoro však prišiel na to, že služba je preňho priveľké a ťažké sústo. A hoci večer býval unavený, keď líhal sám v malej komôrke, neraz dole detskou tvárou stiekol prúd sĺz. "Keď prišli Vianoce, bolo mi veľmi clivo. Už som to nevydržal a zutekal som domov. Pešo som cez Girovú išiel domov, brodil sa v snehu. Keď som vysilený prišiel domov, tam sa akurát zberali na polnočnú omšu. Dostal som horúčky a dlho som ležal v posteli. Hneď keď som vyzdravel, ma otec po Novom roku zobral a vyšikoval na kopec, aby som sa vrátil do služby. Videli sme, že pred nami tam išiel voz s koňmi, cesta teda bola prebrodená. Nechal ma samého, aby som sa ku gazdovi vrátil." Tam Ignáca čakalo ďalšie peklo. Nadávkam a kliatbam nebolo konca kraja. Uznal, že im pripravil zlé Vianoce, báli sa však nie o neho, ale o to, že by sa museli pred rodičmi zodpovedať, ak by sa mu niečo stalo. V tejto neznesiteľnej službe vydržal dva roky. Jedával zväčša zemiaky, mlieko, kapustu či pražbu - žitnú múku nahrubo pomletú s mliekom. Keď bolo treba, domáci mu oprali, no bolo to asi jediné, v čom mu poslúžili. Veď na službu tam bol on. Ťažko si predstaviť, že by sa dnes deti takto živili. Ťažko si predstaviť, že by to ich rodičia dopustili.

SkryťVypnúť reklamu

Mince spomienok
V tejto neznesiteľnej službe vydržal Ignác dva roky. Potom išiel ku druhému gazdovi do Piesočného. "Tam mi bolo dobre. Lepšie sa o mňa starali, ani gazdovstvo nebolo také veľké. Gazda mal len páru kráv a koňa a s ním sám furmančil. No i tak bolo roboty dosť. Moja starosť bola aj to, aby pri šporáku nikdy nechýbala voda, drevo." Peniaze, čo Ignác zarobil, nikdy nevidel. U prvého gazdu mu dávali 15 korún za mesiac, u druhého 20. Otec vždy prišiel a výplatu vzal. Za peniaze, ktoré zarobil Ignác a jeho staršia sestra v službe, kúpil otec žarnov na mletie múky. Dovedna slúžil Ignác štyri roky. Potom prišiel otec za gazdom, aby sa zrovnali. Vzal Ignáca, lebo bolo treba, aby sa za niečo vyučil. Ignác so sestrou boli najstarší. Po nich už žiadny zo súrodencov do služby nešiel. "Boli to veru ťažké časy. Vždy keď sme sa so sestrou stretli a spomínali na ne, poplakali sme si," zahľadí sa do okna Ignác Priečko. Zdá sa, že mu zvlhnú oči. Možno vidí kdesi v diaľke, ako sa 13-ročné chlapča brodí po snehu, ako mu slzy primŕzajú na studené líca, keď uteká za mamou, za svojimi, do malej vykúrenej chalúpky.

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 11 572
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 9 880
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 6 047
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 714
  5. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 608
  6. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 997
  7. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 1 855
  8. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 1 771

Blogy SME

  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Stano Kočiš: Prediktívne
  3. Štefan Vidlár: Valící sa podpory
  4. Ján Škerko: Ako by Viktor Orbán obliekol snehuliaka
  5. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  6. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  7. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  8. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 246 196
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 187
  3. Jana Melišová: V závoji hmly 4 235
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 650
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 3 211
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 3 195
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 506
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 246
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Za punč si tento rok priplatíme.

Za punč zaplatíte takmer tri eurá, za trdelník päť.


12 h
Michal Martykán už v MM Aréne vítal Petra Cehlárika, Dalibora Dvorského či kanadskú alebo švédsku akadémiu.

MM Aréna vdýchla športu v regióne nový život.


2. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec
Najväčší dopyt medzi rezanými stromčekmi je po kaukazských jedličkách.

Odborníčka radí čo robiť, aby živý vianočný stromček vydržal čo najdlhšie čerstvý a voňavý.


2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Stano Kočiš: Prediktívne
  3. Štefan Vidlár: Valící sa podpory
  4. Ján Škerko: Ako by Viktor Orbán obliekol snehuliaka
  5. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  6. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  7. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  8. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 246 196
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 187
  3. Jana Melišová: V závoji hmly 4 235
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 650
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 3 211
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 3 195
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 506
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 246
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu