Tým označovali miesto odpočinku mŕtveho. Na území severozápadného Slovenska sa ich našlo asi 350, z nich najväčší mohylovník s 51 hrobmi sa našiel v obci Krasňany. Pochádzajú z prvej polovice 9. storočia a viac nám o nich porozprával žilinský archeológ, Jozef Moravčík (61).
Kedy sa robil výskum krasnianskych mohýl?
Najstaršie mohylové hroby na Slovensku radíme ešte do neskorej doby kamennej - 3000 rokov pred n. l. Staroslovanské mohylové pohrebisko v Krasňanoch bolo objavené v roku 1932. V miestnej časti Háj, nad bývalou tehelňou za obcou smerom na Terchovú, bola zistená skupina mohýl, nepravidelne rozložená na návrší. Väčšinu preskúmal doktor Budaváry. Mohyly boli v tom čase iba 20-80 centimetrov vysoké a v priemere mali 5 až 10 metrov. Našli sa v nich skromné žiarové hroby, ale i bohatšie hroby kostrové. Pri spráchnivených kostrách sa nachádzali milodary, výstroj a výzbroj - starobylé hlinené nádoby, železné nožíky, obruče, pracky, ostrohy, sekery, kopije, ale i dve sklené perly z náhrdelníka. Pohrebisko dokumentuje staré slovanské osídlenie okolia Žiliny.
Je ešte možné dnes rozoznať, kde boli mohyly?
Dnes sú už násypy hliny v Krasňanoch takmer zrovnané s povrchom. Obrábaním pôdy sa stopy po nich zničili a mohyly úplne splývajú so svojím okolím. Veľa pravekých posmrtných pomníkov zlikvidovala rozsiahla výstavba miest a vidieka. Veľa zničili aj stavby priehrad, železničných násypov či diaľnic. Čo sa nezničilo pri tom, ničia nám dnes novodobí hľadači pokladov so svojimi detektormi kovov a krompáčmi. Systematicky prekopávajú všetky zaujímavé lokality a robia veľkú škodu. Zberajú len predmety pre nich cenné, ktoré potom väčšinou končia v zbierkach zahraničných záujemcov. Ostatné predmety porozhadzujú kade-tade a tým dezorientujú ďalších výskumníkov. Je to škoda, pretože niekedy aj napohľad bezcenný nález nám môže veľa povedať o živote ľudí v dávnych dobách.
Ktoré svoje výskumy v Žiline považujete za najvýznamnejšie?
Pri vykopávkach okolo Kostola sv. Štefana sme objavili základy Kaplnky Božieho Tela, ktorá bola dovtedy známa len z písomných záznamov v Žilinskej knihe. Pri ďalšom výskume sme dokázali, že stred Mariánskeho námestia v Žiline bol osídlený už v 13. storočí. A pod súčasným farským kostolom sme objavili staršiu stavbu z polovice 13. storočia.
Ako majú postupovať ľudia, ak náhodou nájdu v zemi niečo zaujímavé?
Podľa zákona je každý povinný na stavebný úrad dopredu nahlásiť, kedy a kde plánuje stavať a prípadný archeologický výskum je povinný znášať na vlastné náklady. Každý nález treba ohlásiť v Považskom múzeu v Žiline alebo aspoň na miestny obecný úrad. Nález, hoci aj na vlastnom pozemku, je povinný odovzdať štátu a pokiaľ je vyrobený z drahého kovu, môže zaň dostať desať percent finančnej hodnoty.
