Exponovaným problémom pri poskytovaní prvej pomoci - ako sme už uviedli aj v minulom článku - býva prvá pomoc, ktorú postihnutému poskytneme bezprostredne, čo najskôr a najčastejšie ešte pred príchodom profesionálnych záchranárov. Každý občan je totiž povinný poskytnúť prvú pomoc - málokto si uvedomuje túto skutočnosť! Veľakrát môže práve správne poskytnutá pomoc od laika zabezpečiť postihnutému návrat do normálneho života s čo najmenšími následkami.
V sérii článkov, ktoré budú vychádzať na stránkach MY Kysuckých novín, a v ktorých vás budeme informovať o činnosti Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) v Čadci, sa budeme pravidelne venovať vždy jednému stavu, ktorý býva najčastejšou indikáciou k výjazdu ZZS. Oboznámime vás s postupom pri poskytovaní prvej pomoci, pravidelne budeme prinášať i najčerstvejšie správy o práci záchranárov ZZS. Privítame vaše podnety či pripomienky, ktoré by ste chceli adresovať záchranárom v Čadci. Dnes sa budeme venovať laickej prvej pomoci pri epilepsii.
Je dôležité si uvedomiť, že pri všetkých akútnych stavoch je dôležitý časový faktor, ktorý zvyšuje riziko poškodenia orgánov. O osude zranenej alebo chorej osoby, ktorej život je bezprostredne ohrozený, rozhoduje včasná, rýchla a správne poskytnutá laická prvá pomoc. Uvedomme si, že za bežných podmienok je veľmi malá pravdepodobnosť dojazdu posádky záchrannej služby do 5 minút od vzniku akútnej príhody. A to sú práve tie minúty, ktoré sú pre pacienta kritické. Preto chcem verejnosti poskytnúť niekoľko dôležitých informácií ako postupovať u niektorých stavov do príchodu posádky záchrannej služby. Najčastejším akútnym stavom, pri ktorom robia svedkovia udalosti najväčšie chyby, je epileptický záchvat - padúcnica.
Epileptické záchvaty boli známe a popisované od pradávna. V Hippokratovej dobe boli považované za "svätú" nemoc, niekedy boli spájané s mimoriadnymi vlastnosťami, inokedy s posadnutosťou diablom. Epileptickými záchvatmi trpeli aj slávne osobnosti, napríklad J. Caesar, N. Paganini, Alexander Veľký, Sokrates, prorok Mohamed, Johanka z Arcu, F.M. Dostojevskij, G.F. Händel, či Vincent van Gogh... Nemoc si všetci niesli ako svoj kríž, a aj napriek tomu dokázali viac než mnohí zdraví ľudia. Ešte aj dnes sú nemocní na epilepsiu považovaní veľkou časťou laickej verejnosti za psychicky chorých. Epileptickými záchvatmi trpí mnoho našich, inak zdravých spoluobčanov. O kvalite ich života nerozhoduje len úspešnosť liečby, ale aj obecné povedomie v spoločnosti a stav aktuálnej legislatívy. Problém epilepsie sa dotýka každého z nás. Epileptické záchvaty sú spôsobené opakovanými poruchami elektrickej aktivity mozgu. Vznikajú náhle a prebiehajú dramaticky.
Príznaky: - náhla strata vedomia, kŕčovité pohyby celého tela, porucha dýchania, pery sú šedomodré, okolo úst sa objavia sliny, ktoré môžu byť krvavé - pri pohryzení pier a jazyka, samovoľný odchod moču a stolice.
Postup pri poskytovaní prvej pomoci: Okolo postihnutého vytvorte voľný priestor a odstráňte potenciálne nebezpečné veci - ostré predmety, pod hlavu postihnutého dajte mäkkú podložku a uvoľnite odev okolo krku, nedávajte postihnutému nič do úst a nesnažte sa zabrániť kŕčovým pohybom vlastnou silou.
Po skončení záchvatu uvoľnite dýchacie cesty záklonom hlavy a ak je osoba stále v bezvedomí a dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy na boku. V prípade povrchového poranenia hlavy, ošetrite ranu priložením obväzu. Do príchodu posádky záchrannej služby kontrolujte vedomie a dýchanie.
Záchrana človeka v stave ohrozenia zdravia alebo života je verejným záujmom, a preto čakanie na posádku ZZS je nutné využiť múdrym spôsobom - poskytnutím prvej pomoci. A nie nadávkami na adresu záchranárov...
