Stačí vám vojsť do príbytku Milana Bileša z Kysuckého Nového Mesta a máte všetko obrazne povedané, na dlani. Tento 64-ročný Kysučan sa totiž už 36 rokov venuje svojmu koníčku - výrobe drevených kostolíkov, chalúpok a ďalších obydlí, ktoré slúžili našim dávnym predkom. Počína si ako skutočný majster. Najskôr si zhotoví nákres, potom začne so samotnou "stavbou".
Pripraví si nástroje - rôzne dlátka, ktoré si tiež zhotovil vlastnoručne, drevo, papier, dýhu, farby, špajdle a rôzne paličky. "Keď som ešte chodil do zamestnania, trvalo mi aj dva mesiace, kým som "stavbu" dokončil. Teraz na dôchodku mám fúru času a tak je to podstatne rýchlejšie. Každý deň sa svojmu koníčku venujem asi 4 hodiny. Len 2 - 3 dni trvá, kým urobím nákres," vysvetľuje majster "staviteľ". Spomína, že niektoré námety čerpá z fotografií, kresieb, malieb, snímok časopisov či novín. Niektoré, ktoré ešte stoja, si ide poobzerať a pracne si "vykrokuje" dĺžku a všetko pozapisuje, aby mu neušiel žiaden detail. Momentálne pracuje na zmenšenine kostolíka, ktorý stojí v Trnovom. Pochádza z prelomu 15. a 16. storočia.
Pán Bileš sa o ňom prvýkrát dočítal v istých novinách v roku 1978. Už vtedy ho očaril. V auguste, spomína, že to bolo presne trinásteho, sa so svojou žienkou Ľudmilou vybral do Trnového na výlet. Zarazilo ho, že táto historická pamiatka je schátralá, dokonca aj tabuľka s údajom o tom, kedy vznikol, je ešte z roku 1960. Jeho kostolík, ktorý bude čoskoro hotový, je síce vernou malou kópiou, no rozhodne sa tak skoro nerozpadne. Majster už má pripravený aj kríž, ktorý bude zdobiť interiér. Ten vsunie dovnútra tesne pred dokončením. Domáca pani nefrfle na mužovho koníčka, dokonca ho v ňom podporuje. Je rada, keď je hotové ďalšie dielo. Spoločne nás prevedú domácim múzeom, ktoré sídli v jednotlivých izbách. Môžeme si zblízka obzrieť dom zo Staškova, mlyn z Novej Bystrice, ktorý mlel až do roku 1950.
Jeho nákres získal koničkár od majiteľovho syna. Prekrásny je aj hospodársky dvor z Vysokej Vrchrieky či poschodový dom z Čičmian. Dozvedáme sa, že najviac práce si vyžiadala stavba pravoslávneho kostolíka z Nižného Orlíka na východnom Slovensku, ktorý zničili počas druhej svetovej vojny. "Ten ma poriadne pajedil. Už som si myslel, že s ním skoncujem. Len na strechu som musel nalepiť okolo 5 tisíc šindľov hrubých 2 milimetre. Lepil som lepil a bol som stále na mieste. Robil som ho vyše dva mesiace," spomína. Pán Bíleš robí tieto dielka pre vlastné potešenie, nie pre komerčné účely.
Je rád, keď mu do zbierky pribudne ďalší "kus". Pri otázke, či bude mať v rodine nasledovníkov, sa smeje. Jeho tri dcéry Milka, Ľudka a Majka rady pozrú čo otec vyrobil, no radšej si zoberú už hotovú vec. Možno jeho vnučky - Klárka, Julka a Berenika pôjdu v dedkových šľapajach. Momentálne ich totiž priúča vypaľovaniu rôznych obrázkov do dreva. To je totiž jeho ďalší koníček. Tiež maľovanie na sklo a aranžovanie diel z dreva do rámov a maľovaného skla. Skrátka koníčkár ako sa patrí. Pri odchode z bytu paneláku, v ktorom býva, sa ešte spýtame, či by vedel postaviť aj taký skutočný veľký dom. Odpovedá bez rozmýšľania - "samozrejme". "Malý, či veľký, žiaden rozdiel. Fortieľ je fortieľ"...
