Ako môžem predísť problémom pri vstupovaní maloletého do právnych vzťahov?
Uvedený problém v sebe zahŕňa viacero rovín. Predovšetkým je potrebné spomenúť, že fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na právne úkony, t.j. vlastnými právnymi úkonmi na seba brať práva a povinnosti a z týchto vlastných úkonov sa zaväzovať, dňom dovŕšenia plnoletosti. Plnoletosť v zmysle ustanovenia § 9 Občianskeho zákonníka sa nadobúda buď dovŕšením 18 roku veku alebo uzavretím manželstva osoby staršej ako 16 rokov a to aj v tom prípade ak uvedené manželstvo bolo následne rozvedené alebo bolo vyhlásené za neplatné.
Pred nadobudnutím plnoletosti má maloletí spôsobilosť na právne úkony v obmedzenom rozsahu zodpovedajúcemu ich vôľovej a rozumovej vyspelosti, čo znamená, že maloletí rozdielnych vekových skupín budú mať rozdielnu spôsobilosť na právne úkony. Uvedená spôsobilosť na právne maloletých sa však vždy musí skúmať objektívne a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu avšak nie na okolnosti maloletého. Uvedené ustanovenie teda neprihliada na rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého dieťaťa ako jednotlivca ale prihliada na vôľovú a rozumovú vyspelosť skupiny maloletých, čo znamená, že pri určení rozsahu spôsobilosti na právne úkony maloletých je potrebné skúmať rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletých spadajúcich do tej istej vekovej skupiny.
V dôsledku tejto skutočnosti teda je možné za splnenia podmienok uvedených v § 10 Občianskeho zákonníka pozbaviť alebo obmedziť spôsobilosť na právne úkony aj u maloletého ak s prihliadnutím na jeho subjektívne pomery uvedené predpoklady sú naplnené a teda ak napr. maloletý trpí duševnou poruchou, ktorá má za následok zaostalosť za rozumovými a vôľovými schopnosťami jeho rovesníkov.
Rozhodnutie súdu však pôsobí len do budúcnosti a teda v čase pred rozhodnutím súdu bude musieť osoba, ktorá sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu preukázať uvedenú duševnú poruchu existujúcu v čase vykonania právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka.
Autor: Radí vám JUDr, M. Stopka
