Známy publicista, pediater, zástupca primátora Čadce, spisovateľ a chýrny tulák po kysuckých kopaniciach, horách a lazoch nazval svoju novú knižku Vrstevnice. Na slávnostnom uvítaní do literárneho života, ktoré pripravili a spoluzorganizovali pracovníčky Kysuckej knižnice v Čadci, sa zúčastnili mnohé známe tváre, napríklad publicista a spisovateľ Dušan Mikolaj (aj v úlohe jedného z krstných otcov), podnikateľ Tibor Michálek (druhý krstný otec), fotograf Jaroslav Velička, Mária Ščuryová (za vydavateľstvo Magma), maliar Ondrej Zimka a ďalší.
Kniha bola pokrstená originálne - prúdom čitateľských preukazov. V kysuckej knižnici je taktiež inštalovaná výstava fotografií Jozefa Marca, kde zachytáva kysuckú prírodu pod názvom Jozef Marec: Posol správ z vrchov. Prozaická kniha Vrstevnice je autorova štvrtá beletristická publikácia a tak ako všetky predošlé, i tá najnovšia vyšla vo vydavateľstve Magma Čadca a ilustráciami ju "prizdobil" akad. maliar Ondrej Zimka. Pri príležitosti tohto slávnostného okamihu sme poprosili MUDr. Jozefa Marca o krátky rozhovor pre MY Kysucké Noviny.
Vašu poslednú knihu ste nazvali Vrstevnice, čo je pojem, ktorým sa označujú čiary spájajúce terénne body rovnakej nadmorskej výšky. Chce aj vaša kniha niekoho, niečo spájať?
Samozrejme, keď človek niečo píše, vtedy ešte celkom nemyslí na dôsledky či účinky. Jednoducho to potrebuje zo seba dostať. Ale spájať určite chcem. Chcem spájať ľudí dobrej vôle, chcem vytvoriť kontinuitu medzi minulosťou a súčasnosťou, aby ľudia pochopili, že dobré aj temné stránky ľudskej duše pretrvávajú aj dnes, len sa zmenili kostýmy a kulisy.
Ten názov som zvolil skôr intuitívne, keď som pozeral do turistickej mapy. V istom okamihu ma zaujala hustá sieť vrstevníc a tak ma napadlo, že by to mohol byť vhodný názov pre moju novú zbierku poviedok. Doteraz som totiž písal poviedky viac - menej rovnakého razenia. Magicko-mystické, vrchárske prózy o minulosti tohto kraja. Ako si hľadali cestu k čitateľom, akiste sa vyprofilovala medzi nimi skupina, ktorú moje poviedky oslovili viac ako ostatných. Stali sa mojimi vernými, skalnými fanúšikmi. Vytvorila sa vrstevnica. Touto knižkou som ich chcel vytvoriť viac. Začať niečo iné...
V čom je kniha Vrstevnice odlišná od vašich predchádzajúcich próz, a čo majú spoločné?
Spoločné majú to, že aj tu je zopár takých poviedok, aké asi čitatelia odo mňa očakávajú. Dokonca sme zaradili po jednej poviedke aj z mojich predošlých troch kníh. Sú už prakticky vypredané a s reedíciami zatiaľ neuvažujeme. Objavujú sa tu však, hoci zatiaľ nesmelo, aj príbehy zo súčasnosti, hoci určitej temnej spirituality som ich nezbavil. Tým chcem budovať už spomínanú kontinuitu z minulosti. Aby sa vytvorila ďalšia vrstevnica čitateľov, ktorí uprednostňujú skôr súčasné námety. Musím povedať, že ich je habadej! Vyberali sme opatrne, aby prechod nebol veľmi prudký. No a spoločné majú ešte osvedčený realizačný kolektív, ktorý ako dúfam, ostane pokope aj do budúcnosti.
Na čom v súčasnosti pracujete najintenzívnejšie? Čo pripravujete?
Intenzívne pracujem na kolekcii článkov o stromoch, ktorú chcem dokončiť a pripraviť na budúci rok do tlače. Samozrejme, priebežne pripravujem aj poviedky, záleží, aký nápad a kedy príde. Mám pripravený rukopis zážitkov z vojenčiny po názvom Zelená reportáž, ktorý treba ešte dobrúsiť. Mojou veľkou túžbou (srdcovkou) je vydať zbierku poviedok z prostredia zdravotníkov, rokmi nazbierané skúsenosti a príbehy, so silnou autobiografickou účasťou. Zatiaľ však nie som si istý, či už dozrel na to vhodný čas. Takže budem písať všetko, čo ma napadne a potom sa uvidí. Často mám rozpísaných aj päť vecí naraz. No a medzitým pripravujem sériu novinových článkov s tematikou príroda a turistika.Pripravil: