Článok pokračuje pod video reklamou
Tešia sa na nádielku sladkosti, malú hračku. Aj keď mnohé boli počas roka neposlušné, uhlie sa ujde len máloktorému. A keď tak, len na symbolickú malú chvíľku, aby sa potom sladkému balíčku ešte viac potešilo. Deň Mikuláša nám pripomína biskupa, ktorý v štvrtom storočí pôsobil v Mire, Malej Ázii. Bol nevšedne obetavý, so zmyslom pre spravodlivosť a nesmierne štedrý. Aj preto bol priam ideálom pre mikulášske zvyky v takej podobe, akú poznáme dnes. Nie vždy to však bolo tak.
V období feudalizmu bol Mikuláš tiež patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov, zlatníkov či pastierov. Bdel aj nad devami, deťmi a žiakmi. Práve študenti vysokých škôl boli zakladateľmi novej tradície, ktorej hlavnou postavou bol biskup Mikuláš. Predstavoval ho statný študent, odetý do biskupského rúcha. Ten aj počas svätej omše stál na dôstojnom mieste a kresťania mu preukazovali úctu ako skutočnému biskupovi. Popoludní kráčal v čele sprievodu, ktorý prešiel celým mestom. Tak ako každá masová zábava, najmä študentská, aj táto prekročila hranice slušnosti, a tak neprístojnosti, ktoré študenti počas sprievodov vystrájali, stali sa radným pánom a cirkvi tŕňom v oku. Tieto zvyky napokon zanikli, definitívne po zákaze Jozefa II. Aby sa však na Mikuláša celkom nezabudlo a tradície úplne nezanikli, chodili po domoch koledovať len malé skupinky - Mikuláš, čert a anjel. Takúto Mikulášovu suitu poznáme i dnes. Predvianočný sviatok je tu. Pokiaľ máte pocit, že ste si nádielku nezaslúžili, máte ešte čas...
