- Podarilo sa Vám aj napriek nie príliš dobrej situácií stabilizovať mužstvo. Ste spokojný s výsledkami ?
- Nakoľko pred začiatkom súťaže nám odišli viacerí kvalitní hráči najmä zo stredovej formácie, či to bol Gállik, Sedliaček, Sýkora, Hornák, Blahuta, tak si myslím, že naše umiestnenie je uspokojivé. Mužstvo sa dávalo dohromady za pochodu, prišli mladí, talentovaní hráči, ktorým však chýbala skúsenosť. Či už Timek, Macura, Stromček a ďalší. Dlhodobo chýbal Mihalda, ktorý bol v Taliansku. Z posíl sa veľmi dobre ukázal Miško Dančík a starí skúsení harcovníci aj keď nie iba vekom, či už Vojvoda, Matúš, Juro Dančík, Kubala a Marčan odviedli pre mužstvo veľký kus práce aj po stránke takého vnútorného scelenia kolektívu. Boli zápasy, kde sme doslova na zápas iba cestovali - Zvolen, Banská Bystrica, Turčianske Teplice, ale boli aj zápasy, kde sme šli na dno svojich síl - Čadca, Kysucké Nové Mesto či Ružomberok "B". Vzhľadom na priebeh zápasu a štýl rozhodovania aj v Rimavskej Sobote "B", kde mužstvo ukázalo svoju lepšiu futbalovú stránku, vnútornú silu a disciplínu! My sme si pred súťažou dali za cieľ udržať sa v nej. Nie je v našom záujme skončiť do postupového miesta a to aj z dôvodu, že obec nemá záujem o futbal a ani diváci neukázali, že až tak oň stoja. Návštevnosť na zápasoch bola veľmi slabá ba až žalostná! A futbal sa má hrať pre ľudí, nie pre funkcionárov! Preto aj tá motivácia je taká aká je. V dedine nastal akýsi všeobecný pokles o veci verejné .... Je to však škoda, lebo práve futbal by mal ľudí spájať a mali by sa tu ľudia stretávať a zabaviť sa, porozprávať. Takže v závere môžem povedať, že cieľom klubu pre tento ročník je udržať sa v súťaži. Počet získaných bodov po jeseni a mínus 3 body v tabuľke pravdy je dobrý základ do jarnej odvety.
- Kandidovali ste za poslanca do VUC, chceli ste sa angažovať práve v oblasti rozvoja športu ?
- Áno, ale ako nezávislý kandidát som svoje uplatnenie nevidel len v oblasti športu a telesnej kultúry. Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že šport je mojím koníčkom číslo 1 a to nielen futbal, ktorý som aktívne hrával, ale aj hokej, atletika, lyžovanie, tenis atď. Futbal mal však vždy najväčší priestor v mojom srdiečku. Keď som sa stal prezidentom vo futbalovom klube Kysucký Lieskovec a bol som zvolený do viacerých funkcií, postupne som sa stal členom rady SsFZ, členom rady SFZ a podpredsedom ObFZ. Najmä členstvo v rade SFZ mi dalo široký obzor. Videl som a osobne som sa zúčastnil v kuchyni riadenia futbalu na Slovensku. Ale aj tu sa dalo pozorovať, že nie všetko ide hladko a ideálne, a že nie všetci sme sa prispôsobili tomu nášmu futbalovému heslu "Spojme sa pre futbal". Z pozície mojej funkcie som sa snažil vždy ľuďom, funkcionárom, ktorí za mnou prišli o pomoc či radu pomôcť. Šport a telesná kultúra na Kysuciach má veľa problémov. Veľa základných škôl nemá ani vlastné telocvične. Mládež sa nám vytráca z ihrísk. Veľké pozitívum je, že sa podarilo primátorom Turzovky a Kysuckého Nového Mesta vybudovať umelé miniihriská pri ZŠ. A v tomto treba pokračovať aj v obciach, aby každá obec mala aspoň malý športový areál, kde sa môžu deti športovo rozvíjať a realizovať.
