radosť všetkým fanúšikom futbalu na Slovensku.
Tatko štvorročnej dcéry Michaely relaxuje po vydarenom futbalovom roku v kruhu svojich najbližších, kde sme ho spovedali pre MY Kysucké noviny.
- V období na sklonku roka sa zvykne bilancovať a práve v týchto intenciách začneme našu debatu aj my. Pavol, kam uplynulých dvanásť mesiacov z pohľadu vašej futbalovej kariéry radíte vy?
- Určite nikoho neprekvapím, ak poviem, že tento rok patrí medzi moje najlepšie.
V Trnave, kde som hral ešte na jar, som absolvoval celkom vydarenú jar, vďaka čomu som mal na výber z viacerých ponúk. Vo finále som sa rozhodoval medzi Žilinou a Artmediou a dnes môžem povedať, že rozhodnutie ísť do Bratislavy sa ukázalo ako správne. V lete prišlo úspešné predkolo v Lige majstrov, s Artmediou sme vyhrali aj Superpohár proti Banskej Bystrici. Cez Celtic Glasgow a Partizan Belehrad sme sa prebojovali do skupinovej fázy Ligy majstrov a asi naozaj nikto nečakal, že si v nej budeme počas jesene počínať tak dobre. Veď napokon iba jediný gól nás delil od postupu do jarnej fázy tejto najprestížnejšej klubovej súťaže.
- Spomenuli ste vaše letné rozhodovanie pri zmene dresu. Prezradíte s odstupom času, čo napokon rozhodlo o tom, že ste prikývli Artmedii, hoci so Žilinou už bola prakticky ruka v rukáve?
- Ono keď si na to spomínam aj teraz, bolo to veľmi ťažké. So Žilinou sme totiž boli naozaj na všetkom dohodnutí a strašne ma mrzelo, že som im v poslednej chvíli odriekol. V deň rozlúčky s Trnavou som sa stretol s trénerom, manažérom aj majiteľom Artmedie a práve táto debata napokon prevážila misky váh v prospech Bratislavčanov. Dnes môžem povedať, že svoj zväzok so slovenským majstrom rozhodne neľutujem.
- Vráťme sa opäť k Artmedii.
V zápasoch Ligy majstrov aj našej najvyššej súťaže ste si vybudovali akúsi pozíciu žolíka záverečných minút. Ako sa vám naskakovalo do stretnutí v momentoch, kedy išlo prakticky vždy o všetko?
- Boli to možno najťažšie chvíle v mojej kariére, pretože väčšinou som prichádzal na ihrisko za priaznivého stavu, kedy už nebolo čo získať, skôr sme mohli len stratiť.
A že som sa stal žolíkom? V mužstve, aké dnes má Artmedia, je obrovská konkurencia, takže ja som bol rád, že som dostal príležitosť a že som vôbec hral. Na druhej strane treba vidieť, že na "mojom" poste hrá Borbély, ktorý mal vynikajúcu fazónu, a hoci sme si vedľa seba zahrali spolu od začiatku vlastne až v poslednom domácom zápase s Portom, ja som so svojou úlohou v mužstve na výsosť spokojný.
- Úspešné ťaženie v Lige šampiónov ste spolu s ostatnými spoluhráčmi v drese slovenského majstra vyšperkovali v predĺženom jesennom finiši našej najvyššej súťaže, vďaka čomu zimujete na prvom mieste Corgoň ligy...
- Začiatok domácej súťaže nám síce nevyšiel, prehrali sme s doma s Trnavou aj v ďalšom kole v Nitre, ale s pribúdajúcimi kolami sa karta začala obracať. Trnave sme prehru oplatili dokonca na jej štadióne, úspešní sme však boli aj v súbojoch s ostatnými súpermi, rozhodovať sa však aj tak bude až v jarnej časti, kedy si chceme našu prvú priečku upevniť.
- V piatok sa v švajčiarskom Nyone žrebovala ďalšia fáza Pohára UEFA, Artmedii za súpera nadelili Levski Sofia. Prezradíte, koho ste si za súpera želali vy a ako ste napokon spokojný so žrebom?
- Nebudem tajiť, určite by sme si s chalanmi vedeli predstaviť aj príjemnejšieho súpera, ako je majster Bulharska. Šanca postúpiť ďalej je ale hmatateľná, a hoci sú balkánske mužstvá veľmi nepríjemné a nevyspytateľné, cez Sofiu chceme ísť medzi šestnástku najlepších. Naviac, ak by sme dokázali postúpiť, narazíme na lepšieho z dvojice Udinese alebo Lens. Chce to uhrať dobrý výsledok v prvom zápase doma a v odvete potom pôjde o všetko. A koho som chcel za súpera ja? Želal som si niekoho z Nemecka alebo Španielska, ale žreb už nezmením, takže nemá zmysel nad tým teraz meditovať.
- Udalosťou číslo jedna v Artmedii je v týchto dňoch nesporne situácia okolo brankára vášho mužstva Juraja Čobeja. Prezradíte, v akom ste vzťahu a aké boli vaše prvé reakcie, keď ste sa dozvedeli o jeho nečakaných zdravotných komplikáciách?
- Poviem vám, že ja som nevedel o Jurajových problémoch. Dovolenkujem, od futbalu som celkom vypol, a tak som nemal ani šajnu o tom, čo sa deje. Až od mojej mamky som sa dozvedel, čo sa stalo, po operácii som mu aj volal, ale nedvíhal. S Jurom máme blízky vzťah, na hoteloch sme vytvorili dvojičku, naozaj ma to veľmi zobralo. Operácia však našťastie dopadla dobre, už som mu poslal aj správu so želaním skorého uzdravenia.
- Pavol, prelaďme teraz na vianočnú tému - máte už nakúpené darčeky a kde budete sviatkovať?
- Tentoraz sme si to s manželkou nechali na poslednú chvíľu, takže zatiaľ nie. Vianoce však strávime aj s dcérkou Miškou doma u rodičov v Čiernom a dovtedy určite stihneme všetko, ako sa patrí. Na Silvestra sa chystáme na chalupu pri Brezne a verím, že do nového roku pôjdeme plní síl.
- A na záver, čo si budete želať pri vstupe do Nového roka v osobnom i futbalovom živote?
- Na to existuje spoločná odpoveď - pod stromček si želám zdravie pre seba a rodinu. Ak bude to, o ostatné sa nebojím!
