Článok pokračuje pod video reklamou
čisko. Ruku k tomuto unikátnemu dielu priložili Elena, Rudolf a Matej Osrmanovci a Jaroslava a Jaroslav Tuššovci. So stavaním snehuliaka začali na Štedrý deň ráno.
Sneh bol ideálny a práca im šla od ruky. Samozrejme, že večer ju prerušili a zasadli k štedrovečernému stolu. Na druhý deň i na Štefana však pokračovali. Nechceli nám prezradiť know-how, len naznačili, že všetko robili ručne, bez akýchkoľvek mechanizmov. Z lešenia a do takmer pravidelného oblého tvaru gule osekávali mačetami. V deň dokončenia meral 4,90 m. Spotrebovali naň 24 metrov kubických snehu, deväťmetrový šál z plastových vriec, pravé uhlíky a pravú mrkvu. Na hlave vraj má asi 30 litrový hrniec, no ten už pripadol novým snehom. Meno nemá, no 9-ročnému Maťkovi napadlo, že by sa mohol volať Drobček. Našli sa už aj závistlivci, ktorí sa ho kopaním snažili zničiť.
Ale Drobček vydržal. Jeho autori sa oň vzorne starajú, podrezávajú ho a upravujú, aby vydržal čo najdlhšie. A ešte zo skladacích schodíkov aj ometajú, aby bol fešák. Naša fotografia je už azda tisíca. Snehuliak stojí pri hlavnej ceste, smerom k lyžiarskemu stredisku Veľká Rača a tak cvakaniu fotoaparátov a mobilov nie je konca kraja. Fotografovanie by mu mohla závidieť nejedna celebrita. "Nevadí nám, že sa pri nás pristavujú autá a fotia ho. Veď preto sme ho stavali. Aby robil ľuďom radosť," povedala nám Jarmila Tuššová.
