"Prvý budík som opravil asi pred dvadsiatimi rokmi. Som strojár a kamarát ma poprosil, či by som mu ho neopravil. Postupne som ich začal zbierať. Intenzívnejšie sa tomu venujem asi 15 rokov," prezradil Štefan Putirka.
Všetky jeho budíky sú mechanické. Tie moderné, elektrické nezbiera. Zbierku postupne rozširuje, všetky exempláre má zosumarizované o každom budíku vie, odkiaľ ho má, či funguje, koľko stál. Po toľkých rokoch by sme mohli Štefana Putirku kľudne nazvať hodinárskym majstrom. Pre iných by bol zase v pozitívnom slova zmysle fanatikom. "Medzitým som sa snažil aj vyrezávať, maľovať, alebo zbierať známky. Moc mi to ale nešlo. Som technický typ a zbierať a opravovať budíky je pre mňa najvhodnejšie. Človek totiž do každého budíka vkladá aj kus seba. Vždy si vyrobím, prípadne opravím súčiastku. Keby som zbieral mince, alebo známky, tak to nejde. Známku totiž nijako nesfunkčním," vyznala sa Š. Putirka.
Za tie roky mu do zbierky pribudlo niekoľko vzácnych exemplárov. "Najviac si vážim tie najstaršie z roku 1858, ktoré sú nemecké," prezradil. Najviac má slovenských značky Prim. Čo do počtu príliš nezaostávajú ani ruské Slávie a Rule z bývalej NDR. V jeho zbierke však nájdete aj maďarské, kanadské, americké, čínske a austrálske kúsky. V jeho koníčku mu najviac pomáhajú návštevy Trenčína. "V rádiu som počul, že v Trenčíne sa pravidelne konajú burzy, na ktorým majú zberatelia možnosť doplniť si svoje zbierky a zohnať súčiastky. Začal som tam chodiť a zohnal som tam niekoľko pekných exemplárov, ale aj ťažko dostupných súčiastok. Dokonca som sa tam stretol aj s jedným kolegom z Bratislavy, ktorý tiež zbiera budíky. Špecializuje sa však na malé a mal už aj svoju výstavu v bratislavskej Inchebe," prezradil zberateľ. Aj on však má už svoju prvú výstavu za sebou. Zorganizoval ju minulý rok na svoju šesťdesiatku. "Kamarátom a kolegom som sľúbil, že keď budem mať šesťdesiat rokov, zorganizujem výstavu. Neverili mi, ale keď bola, prišli všetci. Aj sme si pripili na oslavu narodenín," prezradil. Na výstave ho však potešil najmä záujem žiakov. Na jeho budíky sa ich prišlo pozrieť veľké množstvo. Uskladniť toľko budíkov nie je jednoduché. "Keď som ešte býval v byte, bolo to horšie.
Teraz už ich mám na povale a je to skoro bez problémov," prezradil Š. Putirka. Jeho koníček má ešte jednu výhodu. Keď potrebuje niekam skoro vstať, nemá problém, aby sa zobudil. "Často si dám aj štyri budíky. Môžem si totiž vybrať. Bežne však používam slepecké budíky. Nemusím rozsvecovať a nahmatám na nich, koľko je hodín," prezradil. Oprava budíkov je ale náročná na oči. "Zrak ma už pomaly začína obmedzovať. V práci robím na počítači, a keď sa chcem doma venovať budíkom, oči trpia. Povedal som si preto, že sa koníčku budem venovať maximálne pol hodiny denne." Štefan Putirka sa však trošku bojí, že budíky nebude mať po ňom kto prevziať.
"Mladí už dnes ťažko chápu, prečo to robíme. V Trenčíne som sa stretol s jedným zberateľom a ten mi povedal, že v dnešnej dobe už vôbec nie je záujem o známky. S mincami je to trošku lepšie, ale tiež je to slabé," dodal Š. Putirka. Ak sa niekedy v budúcnosti rozhodnete zbaviť sa nejakého budíka, nevyhadzujte ho. Štefanovi Putirkovi z Bytče sa totiž určite zíde. V lete plánuje zorganizovať svoju druhú výstavu.
