Večer s Letzovcami

Vedúca literárneho krúžku vtedy zorganizovala prostredníctvom Katedry slovenského jazyka a literatúry literárnu súťaž. Rozhodol som sa, že sa na nej zúčastním. Za poviedku z kysuckej dediny som získal prvé ocenenie - niekoľko kníh, z ktorých som si zapamätal dve: Hodiny a minúty od Alfonza Bednára a Novely od Štefana Letza zo Žiliny. A práve tá žilinská kultúrna akcia sa týkala tvorby spisovateľa Štefana Letza a jeho mladšieho brata Bela, jazykovedca a pedagóga.

Celé podujatie viedol spisovateľ Ján Lenčo. Predstavil nám na ňom knihu Bratia Letzovci i okolnosti jej vzniku. Úryvky z diela účastníkom svojím vycibreným prednesom sprítomnila Katarína Rievajová. Dozvedeli sme sa, že po smrti Bela Letza na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia sa podujal syn Ján skompletizovať jeho písomnú pozostalosť. Pri svojej práci sa opieral aj o rodinný archív. Rovnako postupoval v prípade Štefana Letza, keď využil písomnosti, ktoré spisovateľ zanechal u sestier Križanových v Rajeckých Tepliciach, kde prežil posledné roky života. Neskôr sa do celého projektu zapojil syn Jána Letza Róbert, ktorý využil aj ďalší archívny materiál na doplnenie diela. A tak vlastne vznikla kniha Jána a Róberta Letzovcov, otca a syna, o živote a tvorbe dvoch bratov - o Štefanovi a Belovi Letzovcoch.

Pri príležitosti predstavenia monografie Bratia Letzovci, po odbornej i štylistickej stránke napísanej naozaj na vynikajúcej úrovni a s vyčerpávajúcim archívnym materiálom, sme požiadali jedného z autorov o krátky rozhovor. Prof. Ing. Ján Letz, PhD. bol promovaný v Prahe na inžiniera chémie. Skutočnou láskou sa mu však stala filozofia. Kvôli neprajnosti doby začal na začiatku šesťdesiatych rokov tajne študovať tomistickú filozofiu. V rokoch 1970 - 1989 mu samizdatom vyšlo niekoľko prác týkajúcich sa tejto oblasti. V súčasnosti pôsobí na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity, kde vedie Katedru filozofie.
Ako dlho ste pracovali na monografii o bratoch Letzovcoch, z ktorých, ako vieme, ten mladší bol vaším otcom a starší strýkom?
Na knižke som pracoval vyše tridsať rokov. Celý čas som zbieral roztratený informačný materiál. Keď som ho už mal zozbieraný a zosumarizovaný, upozornil ma syn Róbert, že je v ňom veľa medzier a nepresností. Podujal sa, že navštívi ďalšie archívy a doplní fakty. Tak vzniklo naše spoločné dielo, ktoré popri nespornej pútavosti spĺňa všetky vedecké kritéria. Za spoluprácu by som sa chcel synovi úprimne poďakovať.

Vyštudovali ste chémiu, ale vaším celoživotným tvorivým osudom, ak to môžeme tak nazvať, sa stala filozofia. Prečo?
Naozaj som začal pracovať ako chemik. Ale od tisícdeväťsto šesťdesiateho roku som sa postupne preorientoval na filozofiu, osobitne na jej kresťanskú vetvu. Viedlo ma k tomu náboženské precitnutie na konci päťdesiatych rokov a uvedomenie si, že moje miesto je v šírení pravdy vo vtedajších ťažkých časoch. K tomuto duchovnému prebudeniu a obratu ma priviedlo aj to, že som na vlastnej koži okúsil surovosť komunistického režimu, keď som ako absolvent chémie musel za svoje názory pracovať ako pomocný robotník.
Venujete sa aj filozofickému smeru, o ktorom doteraz nebolo príliš počuť - personalistike. V čom spočíva jeho náplň?
- Personalistická filozofia si v intenciách súčasného moderného kresťanstva našla svoje osobitné miesto. Venoval sa jej už nebohý pápež Ján Pavol II., ktorý bol významným personalistickým filozofom a teológom. Osobne ju považujem za trend, za intelektuálne a filozofické smerovanie, ktoré pomôže oživiť kultúru. Jeho podstatou je zdôrazňovanie a hlboké zdôvodnenie jedinečnosti každého človeka, jeho rešpektovanie, aby nedochádzalo k nežiaducemu podliehaniu vplyvom negatívneho individualizmu a egoizmu...

Dozvedeli sme sa, že radi navštevujete Kysuce.
- Áno, vo voľných chvíľach sa venujem turistike, ktorá mi dodáva novú energiu. So synom Róbertom sme už prešli takmer všetky kysucké vrchy. A z Kysúc pochádza aj moja krásna nevestička Alenka, synova manželka, ich krásne detičky, takže sa do tohto kraja znovu a znovu veľmi rád vraciam.
A čo plány do budúcnosti?
- V súvislosti s už spomínanou knihou chcem povedať, že mám pripravené spomienky na Bela Letza, svojho otca, v ktorých sa prezentuje vyše sto výpovedí bývalých žiakov a kolegov tohto významného stredoškolského profesora. Dúfam, že sa nájde príležitosť na vydanie týchto spomienok, ktoré by sa určite zišli ako doplňujúci materiál učiteľom základných a stredných škôl.