Preto som vždy ľutovala chorého človeka, nebyť mojej skúsenosti, trvalo by to dodnes. Na oddelení, kde som pracovala, som sa zoznámila s mladým pacientom, ktorý mal sklerózu multiplex. Rozprával nám, aký bol predtým športovec, že sa s ním rozviedla manželka a my sme ho samozrejme ľutovali. Keď sa ma opýtal, či by som mu nerobila osobnú asistentku, ani som veľmi neváhala.
Vysvetlil mi v krátkosti, čo to obnáša a keďže som bola v preddôchodkovom veku a nahovoril mi, že mi zárobok pôjde aj do dôchodku, súhlasila som. Podpisovala som všetky listiny, čo mi predložil. Zmluvu a ostatné doklady mi nikdy nedodal. Tri roky som mu robila doslova otroka. Hovoril, že za asistenciu dostáva 1 500 Sk, z toho 1 000 dával mne a z tých 500 Sk, čo mu ostávalo, ma pozval sem-tam do cukrárne, na kávu, na obed. Tri roky som mu prala, žehlila, chodila som mu k lekárke pre lieky, pichala injekcie, proste som robila, čo si mladý pán vyžadoval a mala som dobrý pocit, že niekomu pomáham. Najviac ma pomýlilo, že peniaze dostával on a potom mi dával na ruku 1 000 Sk. Každý mesiac som nosila výkaz o odpracovaných hodinách na sociálne a ani vo sne ma nenapadlo, že tento pán, ktorý je predsedom klubu pre takto postihnutých ľudí, ma celý čas podvádzal. Dostával mesačne 6 - 7 tisíc korún. Teda 55 Sk za každú moju odpracovanú hodinu. Až keď som si vybavovala dôchodok, som sa dozvedela, že asistencia nejde vôbec do dôchodku. Aj daň si odovzdával sám a ja som mu, samozrejme, všetko podpisovala. V celom mojom živote som sa nestretla s administratívnou prácou alebo s tým, že ma môže niekto takto podviesť.
Videl, že prežívam s odretými ušami. Brala som službu naviac, aby som zarobila, pretože mám ešte 17-ročného syna, na ktorého jeho otec neprispieva výživné. Každú maličkosť, čo mi dal, som mu musela preplatiť. Videla som, že pán Pavol si kupuje nový nábytok, televízor, počítač, tlačiareň, internet, skrátka okrem kuchynskej linky a chladničky si kúpil všetko nové. Aj trikrát do roka bol v kúpeľoch Nimnica v sezóne. Na moju otázku "kde na to berie" odpovedal, "že si našetril". To sa mu šetrilo z cudzej driny. Poberal aj príspevok na taxík, ktorý tiež zneužíval.
Dal taxikárovi 500 Sk a ten mu dal potvrdenku na 2 500 Sk. Za celé tri roky, čo som mu doslova slúžila, som ho nevidela viezť sa v taxíku. Sledujem médiá, kde sa opisujú a zverejňujú príbehy ľudí, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc druhých a nemôžu si to dovoliť alebo sa nedovolajú spravodlivosti. Verili by ste po takejto skúsenosti chorému človeku, ktorý má diagnózu skleróza multiplex a tú mu už nikto nezoberie, ale je to životaschopný samostatný človek - podvodník. Musí si uvedomiť, že za žiadne poctivo zarobené peniaze a ani za tie, čo získal podvodom, si zdravie nekúpi.
