Minulý týždeň sme sa v redakcii stali svedkami dojímavého príbehu.
Dostali sme totiž list od pána
Mariana Grobelného z Poľska. Prostredníctvom neho nás prosí o pomoc pri hľadaní
bývalej priateľky
Evy Belušovej, ktorá
do roku 1960 bývala v Žiline.
"S Evou sme sa spoznali v roku 1957, keď sme boli pri mori v Gdaň-
sku. Cestovali sme výletnou loďou a v priebehu plavby som si všimol, že je tam dievčina, od ktorej som nemohol odtrhnúť oči. Požiadal som preto vedúceho zájazdu, aby pustil hudbu. Naplánoval som si totiž, že ju vyzvem do tanca. Neurobil som to však, pretože som sa veľmi hanbil," napísal nám príbeh prvého stretnutia s Evou Marian Grobelny. Na konci plavby si však urobil fotografiu sympatickej dievčiny a zistil, že na lodi bola so zájazdom z Československa. "Fotografiu som poslal do televízie v Prahe, aby mi pomohli dievčinu nájsť. Oni ju naozaj našli a naspäť mi poslali fotku atlétov žilinského športového klubu Dynamo, za ktorý Eva pretekala a bola na pretekoch v Poľsku," prezradil Marian. Začali si teda písať a ich korešpondencia trvala takmer tri roky. Korešpondenciu prerušili v roku 1960, kedy sa oženil. Zdalo sa, že tým sa príbeh Mariana a Evy skončí. V roku 2004 si však Marian na dávnu priateľku spomenul.
Sedemdesiatnikovi žijúcemu v Poľskom meste Wschowa sa prisnilo, že mu viac ako 60-ročná Eva napísala list. Bol to však len sen a aj ďalej sa mu o nej zdalo. "Začalo ma zaujímať, prečo sa po 44 rokoch dejú také čudné veci. Odcestoval som do Žiliny a hľadal ju na jej bývalej adrese. Jej dom tam už ale nebol a nikto mi nevedel povedať, kde sa nachádza. Nepochodil som ani na mestskom úrade," dodal smutný Marian Grobelny. My sme sa na jeho žiadosť pokúsili Evu Belušovú vypátrať. Začali sme samozrejme v jej bývalom atletickom klube Dyname Žilina, ktorý už neexistuje. Pomohol nám však jeho bývalý člen a Evin kolega Michal Staňo, ktorý v súčasnosti pôsobí ako predseda Olympijského klubu v Žiline. "Na Evu si samozrejme pamätám. Bola to výborná atlétka. Už dlho však žije v Bratislave a pracuje na Daňovom úrade," prezradil M. Staňo. Bývalá vynikajúca atlétka, ktorá počas svojej aktívnej kariéry utvorila dva slovenské rekordy v behu cez prekážky a splnila aj nominačné kritériá na olympijské hry, už veľmi dávno býva v Bratislave a naozaj pôsobila ako riaditeľka daňového úradu. Našou informáciou bola veľmi prekvapená. "Na Mariana si spomínam. Bola som ešte mladé dievčatko, keď sme boli na zájazde v Poľsku. Bolo to asi v roku 1957.
Po návrate mi na klub prišla moja fotografia z výletnej lode, prostredníctvom ktorej ma hľadal Marian Grobelny. Potom sme si asi tri roky písali. Posielal mi rôzne darčeky. Ani neviem, ako to skončilo. Myslím, že som mu už neodpovedala a naša korešpondencia sa skončila," povedala nám prekvapená Eva Belušová - Schwarzová. Práve v tom čase sa jej veľmi dobre darilo v atletike. Prišli však zdravotné problémy, a tak nádejná mladá olympionička s aktívnou kariérou skončila. "Teraz to veľmi ľutujem. Šport je ale stále môj život. Aj keď mám vyše šesťdesiat, v zime lyžujem, rada plávam, hrávam aj tenis," povedala nám o sebe v súčasnosti rozvedená Eva Schwarzová. "Že si na mňa spomenul po toľkých rokoch, to je ako v rozprávke, ako z románu. Je neuveriteľné, že má niekto o mňa záujem takú dlhú dobu, prakticky až do konca života. Hlboko si to vážim. Snáď si to ani nezaslúžim," hovorila dojatá pani Eva.
Dokonca sa zastrájala, že sa osobne vyberie do Poľska. "Keď som bola mladá, neprikladala som tomu veľkú dôležitosť. Teraz však vidím, aký to je vzácny človek. Takáto vernosť celý život, to je neuveriteľné. Mám nad čím rozmýšľať. Asi si už nenechám ujsť príležitosť stretnúť sa s ním," prezradila na záver Eva Belušová - Schwarzová. Samozrejme, že jej preposlali adresu Mariana Grobelneho a dúfajme, že sa po štyridsiatich štyroch rokoch starí priatelia stretnú. Kto vie, možno ešte doženú stratené roky, počas ktorých o sebe nemali nijaké správy.