Niekoľko týždňov nemal nič v ústach a pri živote ho držali len infúzie. Komplikácie ustupovali a znova sa objavovali. Z rovnováhy boli vyvedené všetky, pre nás bežné funkcie organizmu. Keďže celé týždne musel takmer bez pohnutia ležať na posteli, na nemocničných vyležaných matracoch trpel o to viac. Vyžiadal si teda z domu svoj matrac a veľká časť bolestí povolila. Mladý organizmus sa však postupne spamätal a jemu sa uľavilo ešte viac. Začal prijímať stravu,najprv len čaj a akési zemiaky. A keď sa strava dostala dnu, bolo treba ju dostať von. A ďalší problém bol na svete. Celá rodina čakala, kedy sa voľačo objaví v záchodovej mise. Po niekoľkodňových ďalších útrapách sa objavilo. Opäť úľava. Až infantilne sa tešil z vecí, ktoré sú pre nás všetkých absolútnou samozrejmosťou a vlastne ich ani nevnímame. A tak mi ostal v pamäti jeho výrok, že človek ku šťastiu potrebuje len dobrú posteľ, kúsok čaju, suchý zemiak a bez problémov sa vy...... A viete, že na tom niečo bude?
Autor: iva