Tam vyhrávala muzika - basa, husle. Mládenci a dievky si podľa možnosti robili masky zo slamy, papiera a z rôzneho prírodného materiálu. Dievky boli víly, kráľovné, tanečnice, bosorky, mládenci si omotávali okolo seba povriesla / zmotaná slama/. Jeden bol medveďom, iní sadzami načiernili slamu a stali sa z nich čerti, niektorí si dali na hlavu rohy a predstavovali býka a rôzne iné zvieratá. Takto vystrojení chodili z domu do domu po celej dedine. Gazdiné a gazdovia ich obdarili slaninou, vajíčkami, koláčmi, maslom, dal to, čo mohol. Sem-tam sa u niektorého bohatšieho gazdu niečo z hydiny na dvore stratilo. Z podarúnkov si robili "hostinku", ktorá trvala od nedele až do utorka polnoci a končila pochovaním basy. Basu položili na zem .Okolo nej sa postavili "plačky"/ ženy, ktoré plakali/, vedľa stáli farár a pozostalí - muzikanti. Plačky plakali a hovorili:
"Čo si nám to, milá basa, urobela, kedc si nás tak smutných zanechala.
My budzeme smútok nosic, všetkých svätých vrúcne prosic, aby sme sa mohli na Veľkú noc pri tebe tocic."
Na to pán farár povedal: " Milí občania, nedá sa nic robic, musíme basu pokropic a do tmavého kúta odložic. Amen."
Zobral fľašu s pálenkou a trikrát pokvapkal basu a nalial po kalíšku všetkým okolo nej.
Potom ju prikryli ľanovou plachtou a za usedavého plaču odniesli basu z miesta zábavy.
Tým sa skončili fašiangové zábavy a nastal 40-dňový pôst .
Autor: Darina Hnidková