Žiaľ, opäť sa stalo, že prednosť dostala komerčná akcia pred športom. Čo je však horšie, tak znovu sa o tom aktéri stretnutia dozvedeli na poslednú chvíľu a všetky marketingové aktivity súvisiace so stretnutím boli zbytočné. Dopláca na to regulárnosť súťaže a najmä divák, tentokrát divák žilinský, ktorý sa žiaľ nemal ani ako dozvedieť, že stretnutie sa neodohrá. Až priamo v športovej hale, keď pred vchodom stretal „spoločensky unavené tváre z nemenovanej firemnej akcie“....
Snaha nás všetkých je, aby sa v Žiline opäť po rokoch hrala najvyššia futsalová súťaž. Táto snaha, ale i snaha o ďalšiu popularizáciu futsalu, snaha o zapojenie detí do športových aktivít, snaha o pritiahnutie diváka, čo je v súčasných podmienkach so športovými halami v Žiline možné skutočne len samotným športovým výkonom, vychádza úplne nazmar. Skutočnosť, že táto snaha stojí mnoho finančných prostriedkov a mnoho času a energie, určite nikoho nezaujíma.
To, že futsal spolu s florbalom zostali (treba povedať, že vynútene) ako jediné športy aj počas zimy trénovať a hrať pri 5 °C v „komforntnej chladničke s ľadovou vodou v sprchách“ nazývanej Športcentrum, dnes už nevidí nikto. Opäť prednosť dostane komercia, ktorá do športovej haly počas celej zimy nevstúpila kvôli pre nich „nedôstojným“ podmienkam.
Situácia, v ktorej sa v súčasnosti šport (výkonnostný a masový) nachádza, je alarmujúca. Neistota okolo jediného športového stánku v Žiline nás núti k myšlienke, či pokračovať v našich aktivitách. Či má zmysel pracovať s najmladšou generáciou, s chlapcami, ktorým učarovala futsalová lopta už v šiestich rokoch.... Či má zmysel presviedčať našich partnerov, že v týchto deťoch je budúcnosť žilinského športu... Či má zmysel reprezentovať mesto Žilina.....
Ešte raz sa ospravedlňujem priaznivcom žilinského futsalu, že v piatok nemohli vidieť kvalitné žilinské derbystretnutie a že v sobotu dopoludnia sa nemohli zúčastniť mestských futsalových súťaží v Žiline, ktoré sa kvôli vyššie uvedenému museli hrať v Predmieri, ktorý sa žiaľ čoraz viac stáva „žilinským“ futsalovým stánkom).
Autor: Dušan Dobšovič