Ako len večne tí naši chlapi frfľali na to nešťastné MDŽ. Veď si ho aj odzadu preložili ako Žalostný Deň Mužov. Ťažko znášali, že sa ich ženy raz za čas utrhli od sporákov a prijímali gratulácie a bozky aj od iných, než vlastných mužov. Doba však pokročila, ženy sú emancipovanejšie a na posedenie v spoločnosti už nepotrebujú zámienku dňa žien. Ale kedysi sa vravievalo, že aj chlapi majú svoje dni, svoje, chlapské MDŽ. Bývalo to na Jozefa. Veď máloktoré meno v kalendári sa teší toľkým nositeľom ako práve toto. Akoby bolo rýdzo slovenské, hoci má aj zahraničné podoby. Koľko len medzi nami chodí Jožkov, Jožinkov, Jožov, Dodov, Dodinov, Jojov a ktovie ako ich ešte voláme. Tak týždeň po sviatku žien tu máme aj sviatok mužov – 19. marca je predsa Jozefa. Tak si ho, naši milí Jankovia, Ferkovia, Jurkovia, Martinkovia, prosto všetci naši muži, užite.
Autor: iva
