Článok pokračuje pod video reklamou
lzy.
Zdravím vás, prijmite odo mňa, starej baby, pozdrav.
Chcem vám napísať ohľadom svedomia skutočný príbeh.
Pochádzam z našich Kysúc. Bola tu kedysi veľká bieda, doma nás bolo 5 detí, ale ľudia žili dobre, navzájom si pomáhali. Keď som mala 19 rokov, z vojny prišiel sused. Bola som na zábave, padla som mu do oka, tančili sme celý večer a potom ma šiel odprevadiť. Odvtedy začal za mnou chodiť. O chalanov sme v tom veku ešte veľký záujem nemali. Vtedy sme nepoznali obezitu, cholesterol, pubertu. Už ako deti sme museli husi a kravy pásť, neskôr robiť na roli, všetky sme teda boli štíhle, zdravé, pekné a veselé. Milý sused začal naliehať a išiel mi na nervy, začala som ho odmietať, ale on, že ho zbytočne odmietam, že musím byť jeho. A docielil, čo chcel, vzali sme sa a zobral ma domov bývať. Spávali sme na povale. Keď už sa blížila zima a bola som tehotná, chcel, aby sme sa presťahovali do spálne. Bolo nás tam 9, ale švagor nedovolil, tak sa pobili, aj mne hlavu rozbili. Vtedy som si uvedomila, ako som sa vydala, ale už bolo neskoro. Odišli sme bývať do starého opusteného domu, kde bol pitvor a jedna miestnosť. Keď som chcela variť, musela som si dreva nanosiť. Peňazí sme nemali, muž všetko preflákal po krčmách, mal aj napožičiavané, naborgované.
Keď za mnou chodil, bola som zlatíčko, láska jediná, medulienka. Tak masku zhodil a už som bola krava sprostá, namiesto svadobnej dovolenky starý dom a bieda. Všetko sa pominulo, ostala mi len slza v oku a hrča v krku, ešte som dostala bitku zadarmo. Jazyk je malá časť tela, ale veľa zlého narobí v živote. Narodila sa nám dcéra, on chcel syna. Ani ma nepobozkal, nepoľutoval. Čakala som to, vtedy sa rodilo doma. Po 3 rokoch sa nám narodil syn, ani vtedy veľkú radosť neprejavil. Po 3 rokoch som opäť otehotnela. Bolo zle, že on dáva pozor, čo robím, načo je nám toľko detí. Keď som nesúhlasila s potratom, použil inú metódu, že to nie je jeho, s kým to mám. Tak konečne som súhlasila pre pokoj v dome. Išla som na potrat do Čadce. Zastavila som sa v kostole, pomodlila sa za jeho rozum, pochodila po meste, išla do cukrárne, dala si kávu a 2 zákusky, posedela a išla domov. Povedala som, že nie som tehotná, potrat nebolo treba a nastal pokoj. Chlapček si v brušku buval, rástol, bolo mu tam dobre. Až mi oznámil, že žije a s láskou som ho počúvala. Keď mužíček videl, že mi rastie bruško, hovoril, že som tehotná, už to na tebe poznať, tak som vravela, že som pri ňom tak pribrala, že však on si dával pozor a ja som s nikým nič nemala, tak nemám byť prečo tehotná. Keď som doma rodila, mužíček bol doma. Keď odišla pôrodná baba, začal plakať, syna vzal na ruky a začal ho čičíkať a hovoril mi, aký pekný chlapec je to, že ho chcel zničiť, ale potom už o tom nikdy nechcel počuť.
Ženy, nie vždy sa dá na muža spoľahnúť, keby som bola dieťa zničila, dnes by som mala pocit hriechu. Som rada, že som to neurobila. Dnes je z neho statočný človek, som na neho hrdá, má už 50 rokov, je ženatý, ale nikdy som mu nehovorila, že mal takého otca, čo ho nechcel. Keď ide o svedomie, prečo za všetko môžu ženy a kde sú muži? Keby nezasiahli oni, ženy by neotehotneli. Ale keď je tam dobre, teplučko, príjemne ako v raji, ešte chvíľku a zrazu bum! Ženy, nerobte to. Dieťa sa skôr vychová ako sa na hriech zabúda. Ženy, Kysučanky, hore hlavy, nech vás na hriech nenavádzajú.
Sedemdesiatpäťročná Kysučanka
