Konala sa totiž beseda so zástupcom primátora mesta, vášnivým milovníkom prírody, amatérskym fotografom a skvelým spisovateľom v jednej osobe, MUDr. Jozefom Marcom.
Po krátkom privítaní na pôde školy začal rozprávať. O sebe, o literárnej tvorbe, o živote, o obľúbených miestach svojich potuliek prírodou, o práci v komunálnej politike i v lekárstve. Zasypali sme ho hŕbou zvedavých otázok, ktorým nebolo konca-kraja. Na každú z nich mal pre nás jasnú odpoveď. Zdôveril sa nám so svojou detskou túžbou stať sa traktoristom, ktorá sa v gymnaziálnych rokoch zmenila na túžbu byť jadrovým fyzikom. Nestal sa však ani jedným. Aj vďaka rozhodnutiu rodičov napokon vyštudoval medicínu a dve desaťročia pôsobil v čadčianskej nemocnici ako detský lekár. Dozvedeli sme sa aj to, že jeho obľúbenými knihami v detstve a mladosti boli dobrodružné romány a detektívky.
V súčasnosti veľmi rád číta poviedky, nemá príliš v láske nekonečne dlhé romány, pretože je vraj dosť netrpezlivý. Má rád ľudí i samotu. V jeho tvorbe sa snúbi krása i drsnosť Kysúc. Námety pre svoje poviedky čerpá zo života obyčajných zemitých ľudí na kysuckých lazoch, ktorých obdivuje a často sám i navštevuje, aby si vypočul ich životné príbehy. Veľakrát navštívil kvôli inšpirácii aj starčekov a starenky v domovoch dôchodcov. Knižky mu ilustruje akademický maliar Ondrej Zimka, s ktorým autora spája nielen pevné priateľstvo, ale aj spoločný záujem o mystiku a mágiu.
Vieme aj to, že Jozef Marec je amatérskym fotografom a najradšej zo všetkého fotografuje prírodu. Na otázku, ktoré ročné obdobie má v prírode najradšej, odpovedal, že s prírodou je to ako s človekom. Ak ho máme radi, nezáleží na tom, či je jar, jeseň. Máme ho radi po celý rok. Tieto slová mi zvlášť utkveli v pamäti. Na záver by som za všetkých žiakov chcela povedať, že sa nám pútavé rozprávanie tohto všestranného človeka a umelca veľmi páčilo. Zároveň by som mu chcela v mene žiakov i pedagógov našej školy vysloviť veľké ďakujem za to, že si pri svojej náročnej práci našiel čas a prišiel medzi nás. Ďakujeme.
Autor: Barbora Ďurčanová
