Čo podľa vás najviac chýba v súčasnosti ľuďom na Kysuciach?
To musí azda vedieť každý sám, nedá sa to generalizovať, ale z môjho pohľadu sú Kysučania duchovne bohatí ľudia. Určite by bolo vhodné konkrétnymi projektmi zvýšiť počet pracovných príležitostí v regióne. Som presvedčený, že celé roky sa viac o tom rozpráva, než sa pre zmenu tohto stavu niečo robí. Chýba mi väčšia kompaktnosť popredných politických predstaviteľov, ktorí zastupujú Kysučanov. Ak by to bolo možné a títo politici by konečne potiahli za „spoločný povraz“ – tak, ako sa to udialo v niektorých susedných regiónoch – pozitívny efekt pre Kysuce a Kysučanov by sa hneď dostavil. Aj k tomu chcem prispieť.
Aký je, z vášho pohľadu, najväčší problém obyvateľov Čadce?
Toľko ospevované investície pre horné Kysuce sú naozaj kľúčové, keďže dolné Kysuce sú v tomto smere podstatne ďalej (INA, N&N, Johnson & Johnson). V Čadci sa síce začala výstavba priemyselného parku, ale už v počiatkoch sa objavili nekonečné problémy. Keď budú mať ľudia prácu, budú mať i peniaze – vtedy budú spokojní obchodníci, kultúrni pracovníci, bankári i daňovníci. Znie to triviálne, ale je to stará pravda, o ktorej sa, žiaľ, stále len hovorí.
Žilinská župa sa borí s problémami v oblasti dopravy, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a podobne. Aký je váš názor na situáciu v kultúre?
Netajím sa, že ku kultúre na Kysuciach mám blízko. Ako vydavateľ, spisovateľ, člen mestskej komisie pre kultúru sa teším z každého úspechu na tomto poli. V súčasnosti so svojimi priateľmi z Mladej Čadce podnikám konkrétne kroky k podpore niektorých umeleckých súborov v meste Čadca, ktoré sú, napriek podpore od mesta, finančne poddimenzované. Prirodzene, že ma trápi marginalizácia kultúry, pretože sa nám to môže vypomstiť na iných úsekoch, v iných oblastiach života. Ale nie je všetko v oblasti kultúry na Kysuciach len negatívne. Keďže v posledných rokoch sa spontánne zrodilo už niekoľko desiatok knižiek od kysuckých autorov. Aj v tomto tkvie bohatstvo Kysúc!
Máte ako nový riaditeľ Úradu ŽSK konkrétne plány a vízie, ktorých realizáciu by ste chceli presadiť v komunálnej politike?
Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté, tak to býva i v prípade starostov a primátorov. Nespochybniteľnú inšpiráciu vidím v Starej Bystrici či v Žiline, kde sa robí komunálna politika srdcom a stabilným, pevným ťahom „na bránku“. Čadca by mala napredovať v skutočnom, nie len deklarovanom realizovaní plánov. Slovanské námestie v Čadci by mohlo zviditeľniť mesto tým najlepším spôsobom pre turistov zo Slovenska, ale i zahraničia. Zvýšil by sa počet pracovných príležitostí, ponuka kvalitných služieb – mesto by konečne dostalo ducha, myšlienku. Ide o to, že každý slovanský národ by mal práve v Čadci na tomto námestí svoj dom v typickej architektúre. Niečo podobné je vybudované v Komárne na námestí Európy – kto tam bol mi dá za pravdu, že je čím sa inšpirovať, vrátane prvkov drobnej architektúry. V duchovnej oblasti mám víziu a viem si predstaviť vybudovanie krížovej cesty v Čadci, ktorá by bola v nočných hodinách osvetlená – niečo podobné som videl v Dalmácii, v Chorvátsku a nevidím jediný dôvod, prečo by sme v Čadci nemohli za prijateľných podmienok takéto niečo vybudovať. Rovnako vidím priestor v rekonštrukcii sakrálnych pamiatok v exteriéri. V rámci kraja by bolo dobré založiť študentský parlament zo študentov stredných škôl, ktorý by aktívne a plodne komunikoval so ŽSK.
