Situácia však nie je vždy rovnaká. Stáva sa, že aj my ju súrne potrebujeme a musíme ju kupovať,“ hovorí primár hematologicko-transfuziologického oddelenia čadčianskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Jozef Grochal. Mesačne navštívi toto oddelenie 200 až 250 darcov. Od 6. apríla 1982, kedy začala v Čadci fungovať transfúzna stanica, nezaznamenali ani jeden platený odber. Počas Valentínskej kvapky krvi prišlo 131 darcov, z ktorých bolo veľa študentov a čo je podľa slov primára potešiteľné, viacero prvodarcov. V súčasnosti v Čadci evidujú 4 a pol tisíca ľudí, ktorí sa venujú tejto ušľachtilej činnosti.
Čadčianska nemocnica poskytuje starostlivosť obyvateľom okresov Čadca aj Kysucké Nové Mesto. V minulých dňoch v Kysuckom Novom Meste získala priestory Národná transfúzna služba zo Žiliny. „Zdá sa mi to nekolegiálne. Mohol by som to označiť za „poľovanie v cudzom revíri“. Argumentujú síce, že vyšli darcom v ústrety, nemusia cestovať do Čadce a podobne. Faktom však je, že tým nám darcov ubudlo, na druhej strane väčšinu pacientov z tohto okresu vozia k nám do nemocnice. Mali sme tu napríklad pacienta z Kysuckého Nového Mesta, ktorý bol v ťažkom stave a potreboval krv. Jeho príbuzní ju však darovali Národnej transfúznej službe zo Žiliny. Nejde o ojedinelý prípad. Skutočnosť je teraz taká, že oni majú darcov a nám zostávajú pacienti. V súčasnosti krv máme, keby nám však chýbala, museli by sme ju nakupovať. Napríklad aj zo Žiliny. V tomto prípade sa teda pomoc darcom v tom, že nemusia cestovať, míňa cieľa. Pre nás takisto nie je problém odviezť ich k nám, keby im cestovanie spôsobovalo až také vážne komplikácie,“ vysvetľuje primár.
Autor: I. Hažíková
