V cirkevnom kalendári sa na Kvetnú nedežu svätili bahniatka, ktoré posvätením získavali ochrannú funkciu. Zapichovali sa za rámy obrazov alebo za hradu domu na povale, aby ochránili obydlie a žudí pred po?iarom a pri búrkach pred bleskom. Na prelome 19. a 20. storočia e?te pretrvával v tento deň zvyk nosenia zelených prútov a vajíčok na hroby a zelenými prútmi sa ?ibal statok, aby bol zdravý. Významné dni vežkonočného tý?dňa sa začínajú Zeleným ?tvrtkom. V cirkevnom kalendári je Zelený ?tvrtok dňom poslednej večere. Počas neho sa robil poriadok v domoch, umýval sa v?etok riad, najlep?ie tečúcou vodou v potoku, vymetali sa izby od smetí a od prachu, aby sa v domoch nedr?al hmyz. V tento deň sa mladé dievčatá umývali pri potoku a česali pod vŕbami, aby im rástli dlhé vlasy a ostali mladé. Jarná tečúca voda mala symbolicky zmy? choroby a zabezpeči? zdravie a krásu. Na Zelený ?tvrtok sa tie? zaväzovali zvony ako symbol smútku nad smr?ou Je?i?a Krista. Na Vežký piatok, ktorý je v cirkevnom kalendári dňom ukri?ovania a smrti Je?i?a Krista sa v žudovom prostredí vykonávali očistné a prosperitné úkony. E?te pred východom slnka sa na Kysuciach deň opä? začínal rituálnym kúpaním v potoku. Voda zbavená žadu mala kúpajúcim sa zabezpeči? silu a zdravie po celý rok. Okrem toto v tento deň gazdovia značkovali zvieratá a mažovali krí?e na dverách v ma?tali, aby ochránili domáce zvieratá pred zlými silami a bosorkami. Na Vežký piatok sa dodr?iaval prísny pôst. Varili sa len pôstne jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín. Varenie jedál zo zeleniny malo prosperitný charakter a symbolicky zabezpečovali dobrú úrodu. Preto sa varili dlhé makové rezance, ?úžance bohato posypané makom, ktoré mali zabezpeči? rast obilia a bohatos? klasu. Vežkonočný tý?deň pokračoval Bielou sobotou, počas ktorej v?etko smerovalo k prípravám na zmŕtvychvstanie Je?i?a Krista. Varili sa obradné jedlá, pripravovalo sa bravčové mäso, údené mäso, piekli sa koláče. Mas? z mäsa sa potom odkladala lebo sa verilo, ?e má liečivé a ochranné účinky. Zapažoval sa nový oheň, ktorý sa posväcoval v kostole a v žudovom prostredí sa mu pripisovala ochranno-magická úloha, rovnako aj uhlíkom z ohňa. Po prvej om?i na sa Bielu sobotu rozväzovali zvony na kostoloch. Vežkonočná nedeža bola v cirkevnom kalendári dňom vzkriesenia. Je dňom ukončenia ?tyridsa?dňového pôstu. Jedlá, ktoré sa obradne navarili deň pred tým, sa v nedežu posväcovali v kostole. Svätili sa vajíčka, koláče, mäso a iné. Po om?i gazdiná s jedlom utekala domov, preto?e sa verilo, ?e čím skôr príde, tým skôr budú ?a? a zbiera? úrodu. Doma pri stole potom gazda rozdelil obradné vajíčko medzi v?etkých členov rodiny. Vajíčko bolo znakom plodnosti a obnovy ?ivota. ?krupina z vajíčka sa nevyhadzovala, ale dávala sa do siatin alebo sa hodila priamo na pole, aby ochránila budúcu úrodu. Vodou z vežkonočného mäsa gazdiná potrela zvieratám pysk a nohy, aby ich ochránila pred chorobami. Mladé dievčatá v tento deň zdobili vajíčka pre mládencov. Posledným dňom vežkonočného sviatkovania bol Vežkonočný pondelok, s ktorým sa spája predov?etkým ?ibanie korbáčom a polievanie vodou. Na Kysuciach chodili mládenci po ?ibaní u? v skorých ranných hodinách. Ako prvé najskôr vy?ibali svoje frajerky. Polievalo sa s vedrami vody alebo sa dievčatá hádzali priamo do potoka. V dome potom dievčatá mládencov pohostili jedlom a pálenkou a obdarovali mažovanými vajíčkami.
Vežkonočné sviatky boli v žudovej tradícii dňami, ktoré znamenali návrat jari, obnovu prírody a nového ?ivota. Pavol Markech
Kysucké múzeum v Čadci
Foto: J. Velička
