Nečudo, jej kraslice boli na viacerých výstavách. Domácich i zahraničných. Obzerali si ich návštevníci na výstaviskách v Drážďanoch či vo Varšave. A potom sa jej vrátili späť. Lebo Anička je taká, nič nepredáva, len robí pre radosť a potešenie oka. Svojho i cudzieho. „Pred štrnástimi rokmi som si kúpila jedno háčkované vajíčko. Poobzerala som si ho zo všetkých strán a povedala: „Vyskúšam“. Urobila som ich veľa. Všetky som porozdávala známym,“ spomína na svoje začiatky. Keďže čo sa týka kraslíc, je neustálou bádateľkou, nezostala pri háčkovaní. Objavila zasa niečo nové. Vajíčka lepené perlovkou. Za nimi nasledovali „vyšívané“. Keď sa chceme o nich dozvedieť viac, odpovie jednoducho: „Navŕtajú sa dierky a cez ne sa prevliekajú dierky“. Jednoduché, nie? Pre ňu určite.
Očarili ju aj modelované. Z modelovacej hmoty urobila všelijaké ružičky, tie prilepila na vajíčko a „dielo“ postriekala lakom na vlasy. Momentálne sa venuje servítkovej technike. Ide vraj o moderný spôsob zhotovovania kraslíc. Odstrihne sa najvrchnejšia vrstva obrúska s nejakým vzorom, špeciálnym lepidlom sa prilepí na vajce a toto sa dozdobí stužkou. Momentálne priúča tejto technike aj dievčatá, ktoré v základnej škole v Čiernom navštevujú krúžok drôtikovania. Keď sa šikovných žiačok pýtame, či už skúšali kraslice obdrôtovať, povedali, že také robili v minulých dňoch. Pani učiteľka ich skrátka naučila všeličo. Vedia, že okrem iných, existuje na svete aj láska k takému obyčajnému drôtu. Suma sumarum, vlani pred Veľkou nocou vyrobila Anna neuveriteľných 240 kraslíc. Teraz má však toľko práce, že nestíha. S dievčatami momentálne zhotovujú kraslice, ktoré podarujú družobnej škole v poľskom Koniakove, kde sa v najbližších dňoch chystajú. Ak si myslíte, že v jej domácnosti budú kvôli zaneprázdnenosti domácej pani tento rok kraslice chýbať, mýlite sa. Má totiž svoju „rodinnú zbierku“, ktorú zvykne oprášiť a doplniť. A z ktorej nikdy nič nedaruje. Lebo je to tak, niektoré „dielka“ jej skrátka prirástli k srdcu. Čo na koníčka hovorí manžel Emil? Anna sa smeje, že aj on má svojho.
Ukazuje na varhany v obývačke. Jej polovička hrá v kapele a vie hrať na rôznych hudobných nástrojoch. Takže kým jeden háčkuje, druhý si vyhráva. Pekná deľba práce, nie? Do rodiny ešte patrí 15-ročná Kristínka, 13-ročný Patrik, 10-ročný Milanko a 4-ročný Adamko. Čo oni hovoria na koníčka svojej mamy? „Všetci obdivujú, že je to pekné. Kristínka je tiež zručná, vie zhotoviť rôzne druhy kraslíc, Patrik zasa „drôtikuje“, hovorí mama. A či majú pred veľkonočnými sviatkami v rodine Pagáčovcov každý deň na stole praženicu? „Nie všetky vajíčka vyfúkavam ja, dostávam aj vyfúknuté,“ smeje sa. Ešte sa dozvedáme, že najlepšie sú biele, no momentálne s dievčatami z krúžku zdobia hnedé, lebo iné nemajú k dispozícii. Okrem slepačích už „krášlila“ rôznymi technikami aj kačacie a husacie. Všetky, ktoré vytvorila, sú akoby jej „deťmi“. Niektoré našli domov u jej priateľov a známych, iné sa k nej vrátili. Lebo poznáte to, doma je doma. A vedia to nielen ľudia, ale predstavte si, aj kraslice.