Dagmar Ivanová je naozaj šťastná miss

„Som šťastná,“ dodala nadšene. Ako nám prezradila, najťažšie vraj pre ňu bolo vyjsť na pódium a promenádovať sa v plavkách. Ani na také vysoké podpätky nebola zvyknutá. Slávnostnému prenosu predchádzali dve sústredenia vo Vysokých Tatrách a niekoľkodňové nacvičovanie programu pred finálovým večerom. V hľadisku jej fandilo 17 ľudí – rodičia, brat, kamaráti, krstní rodičia. Bezprostredne po vyhlásení výsledkov jej všetci blahoželali. Neustále jej chodia blahoprajné esemesky. Prvá oslava, ešte pod vplyvom emócií, bola na recepcii, druhá ju čakala doma, s blízkymi a priateľmi. „Neviem presne, čo ma teraz čaká, ale určite ešte nejaká ďalšia súťaž.“ V tomto roku ju čakajú štátnice a zavŕšenie bakalárskeho štúdia na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, no rada by v štúdiu pokračovala. A chcela by ho zvládať bez prerušenia aj popri nových „misskovských“ povinnostiach. Práca modelky sa jej síce páči a chcela by ju robiť, no uvedomuje si, že to nie je práca na celý život. Preto by v budúcnosti rada pracovala buď s malými deťmi, alebo so starými ľuďmi na geriatrii. Súvisí to s jej štúdiom, pretože študuje odbor ošetrovateľstvo. Na tejto práci, ktorú spoznáva počas praxe v nemocnici, sa jej páči, keď môže pacientom pomôcť, sú s jej prácou spokojní a vidí na ich tvárach úsmev.

Hoci ju už dávnejšie do takejto súťaže chceli prihlásiť kamarátky, od nich aj prvýkrát počula, že je pekná, napokon sa na to odhodlali brat a mama. Odvahu naozaj sa v takejto súťaži zúčastniť však musela nabrať ona sama. „Súťaže miss som sledovala každý rok a najviac sa mi páčila Ivica Sláviková,“ hovorí čerstvá vicemiss. Ako nám prezradila, o svoju pleť a telo sa stará pomocou kozmetiky z Mŕtveho mora a aerobicu. Po 18. hodine sa snaží už nič nejesť. „Od života očakávam predovšetkým dobrého manžela a zdravé deti.“ Veľmi rada by s a pozrela do Austrálie, najmä preto, že má rada teplo a rada by sa oboznámila so životom ľudí v tejto krajine. Keby všakj prišli na návštevu na Kysuce zahraniční turisti, určite by ich zaviedla na Veľkú Raču a do ostatných lyžiarskych stredísk. A v tele do skanzenu vo Vychylovke. Niekoľko mesiacov pred finálovým večerom nám Dagmar povedala, že o výhre nepremýšľala, no keď vyhrá, nič sa nestane. Pre ňu bol úspech to, že sa dostala do finálovej dvanástky. Svojím spôsobom predsa vyhrala. Dôstojne reprezentovala svoj rodný kraj a my jej k tomu i k výhre blahoželáme a aj ďakujeme.

S výhrou teda Dagmar veľmi nepočítala a je pre ňu akousi pridanou hodnotou. Veríme, že za ňu nebude musieť platiť veľkú daň. Rodina, štúdium i vlastný um jej, ako už predchádzajúce riadky dokázali, napovedali, akým smerom sa má v živote uberať. Držíme jej, spolu s našimi čitateľmi, palce.