Biznis po slovensky

Len ako? Lebo zrejme je jednoduchšie plakať, že sa nám nedarí, ako priložiť ruku k dielu a niečo urobiť pre to, aby sa nám darilo. Veď už naši starí rodičia poznali „pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže“. Lenže to by nám museli naši rodičia odmalička vštepovať do hlavy, že krajina, kde pečené holuby samy padajú do úst, je len v Rozprávkove a nikto nám nič nedá len pre naše pekné oči (a ak áno, tak by sme mali spozornieť)!

Väčšina pánov podnikateľov, česť výnimkám, sa púšťa do podnikania s očakávaním, že rýchlo zbohatne. My sme už, bohužiaľ, raz takí. Iste sa vám neraz stalo, že ste vošli do obchodu, predavačka na vás pozrela s výrazom „čo ma otravuješ“, ak ste sa jej niečo spýtali, odpovedala s podtónom „a ešte čo by si nechcel“ atď. Iste ste aspoň raz zažili našu „ochotu“ po slovensky v reštaurácii, kde ste si sadli a hoci okrem vás tam boli obsadené len dva stoly, kým si vás niekto všimol, už ste mohli trikrát byť najedení. Ak ste ostali sedieť a čakať na objednávku, gratulujem! Máte iste nervy zo železa. Niekedy sa človek sám seba pýta, či je to ešte vôbec možné. A pán podnikateľ sa pýta, prečo mu jeho americký sen o rýchlom zbohatnutí akosi nevychádza. Či môžeme ho nazvať aj Jánošíkov sen (po slovensky), avšak s tým rozdielom, že kým Jánošík bohatým bral a chudobným dával, my by sme brali najradšej všetko všetkým a nič im neposkytli. To je totiž biznis po slovensky: Rýchlo zbohatnúť, no nič pre to neurobiť.