Článok pokračuje pod video reklamou
Na 24 m2! Naozaj úctyhodné. Ako hovorí ich mama, je to ťažké, ale jednu výhodu to vraj má: „Keď sa zaženiem, vždy niekoho trafím“.
Bola na materskej dovolenke s najmladším, 3-ročným Timotejom a teraz v apríli nastúpila do práce. Otec je zatiaľ nezamestnaný, no rysuje sa mu nová práca. Najstaršia je 16-ročná Veronika, teda vodí Timka a 5-ročnú Karinku ráno do škôlky a dvojčatá ich zas po škole vyberajú a vodia domov. Keď treba, pomáhajú, no Miška radšej vezme deti von, pohrá sa s nimi, nech na prácu majú ostatní pokoj. Mirka sa zas chytá do varenia. Uvarila dokonca už aj guľáš. Samy však na varené jedlo doma nemajú veľa času, len schytia chlieb s maslom a poďho von alebo na tréning. Ešte sme sa vlastne ani nedostali k tomu, že obe sú úspešné volejbalistky. Trénujú vo volejbalovom krúžku v Základnej škole na Žarci. Tréning majú 2-krát do týždňa na škole na Žarci, niekedy i na Rázusovej, okrem toho hrajú aj basketbal, chodia na plaváreň a pokukujú dokonca už aj po futbale. S bábikami sa hrali asi len chvíľu. Čas, keď obe tlačili jeden kočiarik po sídlisku, rýchlo prešiel. Viac ako dievčenské starosti ich zaujíma šport. Ich telocvikárka Zuzana Longauerová hovorí, že dievčatá sú veľmi aktívne, ochotné a dá sa na ne spoľahnúť.
Neboja sa lopty ani pohybu. Vo svojich družstvách si vedia udržať disciplínu a keď na hodine preberajú volejbal, je to ich parketa. K volejbalu ich priviedla ich staršia sestra Veronika, ktorá ho tiež hrávala.
V 6. ročníku sa teda prihlásili do krúžku a chodia tam veľmi rady a dokonca sa ho nehodlajú vzdať, ani keď začnú chodiť na strednú školu. Jedna by rada na policajnú akadémiu, druhá na športovú školu. Z predmetov majú najradšej slovenčinu, telesnú a výtvarnú výchovu, menej už matematiku a fyziku. Obe dievčatá rozhodne nie sú zakríknuté a radi sa pustia do reči, čo potvrdzuje aj ich mamina. „Keď začnú v byte všetky rozprávať, ani jednej nič nerozumiem“. Volejbal trénuje dievčatá Michaela Maslíková. Za talentovanejšiu označila Mišku, tá nepretržite trénuje už dva roky, Mirka na istý čas trénovanie prerušila. Ako nám upresnila trénerka, volejbalový krúžok pri Základnej škole Čadca – Žarec má desať dievčat. Na tréningu posilňujú, behajú, hádžu na terč, hrajú loptové hry. Obe dievčatá – Michaela i Mirka Plešivkové nemajú strach z lopty, to znamená, že pred ňou neutekajú, sú pohyblivé. Zatiaľ nemajú pevné pozície, hrajú všetko, no postupne by sa mala zlepšovať ich technika. Je dôležité, aby trafili na určený cieľ, prehodili sieť.
A to sa im darí. V uplynulých dňoch bolo ich školské družstvo úspešné na zápase v Hornom Kelčove, začiatkom mája ich čaká turnaj s Rakovou. Držíme im palce. Rodine, v ktorej Miška a Mirka vyrastajú, sa nežije ľahko. Mama bola na materskej, ocino bez práce, deti potrebujú jesť, obliekať sa, chodiť do škôlky, školy. A aj do záľub dvojičiek treba nejakú korunu investovať. No podľa slov maminy i vystupovania dievčat, cítiť, že v malom bytíku je porozumenia na rozdávanie. To, čoho oni majú nadostač na 24 m2, v iných, oveľa väčších bytoch chýba. A žiaľ, nedostať to kúpiť v žiadnom obchode.
