Bola jednou z posledných krajín, kde bolo zrušené otroctvo. Pôvodné obyvateľstvo žilo iba v amazonskom pralese. Po skolonizovaní sa Portugalcom krajina nezdala zaujímavá, jediné čo sa im videlo hodnotné, bolo brazílske drevo a preto celé územie v minulosti vlastnilo iba okolo 300 ľudí. Toto má vplyv na rozvoj Brazílie aj dnes. Žije tam veľmi malá skupina ľudí, priam rozprávkovo bohatých a väčšina populácie je chudobná. Veľkou prekážkou rozvoja je nízka úroveň vzdelávania a nekvalitná odbornosť učiteľov.
Káva nie pôvodná rastlina
Brazília sa nám odjakživa spája s kvalitnou kávou. Káva však nie je pôvodná brazílska rastlina. Bola tam importovaná v 19. storočí z Etiópie, tak isto ako otroci. Dnes je to jedna z najhlavnejších exportných komodít. Čo je zaujímavé, pokiaľ si kúpite kávu v Brazílii, je vraj oveľa nekvalitnejšia, ako káva v Európe, pretože na export idú najkvalitnejšie kávové zrná a v Brazílii ostávajú iba poškodené kávové plody.Ďalšou zaujímavosťou, ktorá nás na káve zaujala, je, že Brazílčania hovoria o káve ako o ovocí.
Futbal spojený
s cestovateľom
Futbal bol tiež importovaný do Brazílie až koncom 19. storočia anglickým cestovateľom, ktorý priviezol pravidlá tohto dnes najpopulárnejšieho športu. Počas nášho pobytu v Brazílii sme odohrali 4 zápasy proti teamom malých mestečiek. Našťastie sme v našom medzinárodnom teame mali Portugalcov, inak by sme utrpeli veľmi kruté porážky. Je to proste fakt, že stred a sever Európy sa v žiadnom prípade nemôže porovnávať s hociktorým teamom z Brazílie.
Celkovo sú Brazílčania veľmi zdatní športovci v kolektívnych športoch. V žiadnom mestečku nechýba veľká telocvičňa alebo ihriská a kvalitné futbalové a volejbalové tímy.
Výmena S-LAROPA.
Jednou z hlavných činností, ktoré KERIC už 4 roky robí, je organizovanie medzinárodných mládežníckych výmen. Doteraz sa mladí ľudia z Kysúc s Kericom mohli pozrieť alebo stretnúť mladých ľudí takmer z každej krajiny Európy. Medzinárodné mládežnícke výmeny sú projekty podporené Európskou úniou a ich hlavným cieľom je umožniť mladým ľuďom sa spoznať navzájom, spoznať svoje krajiny a kultúry.
S-LAROPA II bola už druhá časť výmeny medzi Európou (Slovensko, Nórsko a Portugalsko) a Latinskou Amerikou (Brazília, Čile a Peru). Prvá časť tejto výmeny bola na Slovensku a všetci sa vrátili domov s pocitom, že Slovensko je krásna krajina, v ktorej žijú výborní ľudia. Na druhú časť, ktorá sa uskutočnila v Brazílii od 18. do 28. apríla, sa všetci už tešili nielen kvôli spoznaniu novej krajiny, ale aj kvôli stretnutiu s priateľmi z iných krajín.
Zážitkov bolo neúrekom....
Keď rozmýšľam, ako najlepšie opísať všetky zážitky a skúsenosti, zdá sa mi to nemožné. Zažili sme toho naozaj veľa, všetko bolo iné, neobyčajné.
Asi ako každá cesta na druhý koniec sveta, aj táto sa začala v lietadle. Cesta z Viedne cez Frankfurt do Sao Paula trvala približne 12 hodín. Po príchode nás už netrpezlivo čakali priatelia, ktorí navštívili minulý rok Slovensko a pomaly prichádzali aj ostatné krajiny. Stále sme mali pred sebou 5 hodín cesty do Lavras- malého mestečka vo vnútrozemí. Hneď prvý večer sme spoznali brazílsku otvorenosť, ochotu a priateľskosť, ktorú nám každým dňom potvrdzovali. S-LAROPA znamená šport, ktorý spája Latinskú Ameriku s Európou, čo bolo aj hlavnou náplňou nášho programu. Len sa nám potvrdilo, že Brazília žije futbalom, a vôbec všetkými druhmi športu. Vďaka tomu, že sme neboli v turistických mestách, mali sme možnosť spoznať obyčajný život ľudí, ich starosti, radosti, školu, rodiny, voľný čas. Deň za dňom nám Brazília bola bližšia - kávové plantáže, návšteva historického mesta Tiradentes, v ktorom sa od 17. storočia nič nezmenilo, dedina Itirapuan, Carrancas- údolie obklopené množstvom vodopádov. Dediny boli nadšené našim príchodom, vždy nám večer zorganizovali kultúrny program s typickou brazílskou hudbou, kde nechýbala samba, a tanec otrokov- Cappuera. Samozrejme aj o ostatných krajinách máme obrovské vedomosti navyše, aj vďaka medzinárodným večerom, kde sa prezentovali krajiny samostatne. Slovensko nezabudlo na typické halušky, horalky, kroje a čardáš, ktorý sa páčil zo všetkého najviac. Vyvrátili sme aj obraz Čiľanov o chladných Slovákoch.
Počasie bolo nádherné - slnečné dni a 30 stupňov. Pre nás horúce leto, pre Brazílčanov chladná jeseň a zima na čiapku.
Výmena je aj o prekonávaní rozdielov, čo sa nám určite podarilo. Všetko má svoj nesmelý začiatok a ťažký, smutný koniec. A tak po 10 dňoch sme sa opäť stretli na letisku a nenasledovali podania rukou, ale vrúcne objatia, po ktorých sme si všetci boli istí, že na týchto ľudí nikdy nezabudneme.
Autor: Kristína Šimuláková
