Najčastejšie sem prichádzajú pacienti so srdcovo –cievnymi ochoreniami, ktoré podľa slov primára MUDr. Vladimíra Lariša majú na svedomí viac ako polovicu všetkých úmrtí. Príčinou týchto ochorení je najčastejšie kôrnatenie – ateroskleróza ciev (srdca, mozgu, končatín, obličiek.
„Najviac sa naši pacienti liečia na následky aterosklerózy srdcových ciev - srdcovú slabosť až zlyhanie, srdcový infarkt, anginu pectoris. Ide o stavy, pri ktorých trpí srdce nedostatkom kyslíka v súvislosti so zúženými vencovitými tepnami. Choré srdce nedokáže dobre pumpovať krv a tak zabezpečiť dostatočné zásobovanie krvou a životodarným kyslíkom iné orgány.
Viac ako polovica chorých s akútnym srdcovým infarktom zomiera doma, ešte skôr, ako im poskytnú pomoc. Rovnako nie je veľmi známe, že chorý s ťažkým srdcovým zlyhaním má napriek dostupnej najmodernejšej liečbe horšiu prognózu, ako chorý na rakovinu. Keďže hovoríme o civilizačných chorobách, vieme, že sa im darí vo veku, ktorý nazývame moderným. Keď sa málo, ak vôbec, pohybujeme, doprajeme si veľa dobrého jedla (v našej kuchyni radi vysmážame na tuku a nešetríme soľou), po celodennom zhone a ruchu najradšej relaxujeme poležiačky a pozeráme televíziu,“ hovorí primár. Nedávny Deň hypertenzie mal byť podľa neho dôvodom na to, aby si ľudia uvedomili, že vysoký krvný tlak je tichý zabijak a striehne na všetkých. Šanca, že nás dostihne, stúpa s vekom. Štatistiky hovoria, že takmer polovica populácie dôchodcov sú hypertonici.
Zákernosť choroby spočíva v tom, že nemusíme o nej vedieť. Hypertenzia obvykle nemusí spôsobovať žiadne ťažkosti. Vývoj komplikácií trvá mesiace až roky. „Pritom ide o ochorenie, ktoré sa dá rýchlo a jednoducho zistiť. Stačí zmerať krvný tlak. V dnešnej dobe pri širokom spektre účinných liekov a pri dobrej spolupráci je radosť chorého liečiť. Nám, internistom, často spôsobujú starosti aj pacienti s cukrovkou – diabetes mellitus, najmä s jej komplikáciami. Často sa tu tiež stretávame s chorobami pečene a pľúc, ktoré spôsobujú dostupné drogy – alkohol a tabak,“ dodáva.
Interné oddelenie funguje v čadčianskej nemocnici od jej vzniku. V súčasnosti disponuje sedemdesiatimi lôžkami. Nechýba tam jednotka intenzívnej starostlivosti pre naliehavé stavy, k dispozícií sú štyri nadštandardné izby. O pacientov sa stará 9 lekárov, 50 zdravotných sestier, 10 sanitárok a 10 pomocníc. Na tomto mieste sa v podstate nikdy práca nekončí. Sestričky pracujú v trojzmennej prevádzke, lekári nielen počas pracovnej doby, tiež pohotovostných služieb. Mesačne majú okolo 5 až 7 nočných služieb.
Podľa primára, tímová práca je základ. Má na mysli aj kolegov na oddeleniach, ktorí im pomáhajú stanoviť diagnózu pacienta. Napríklad z radiodiagnostického oddelenia, klinickej biochémie, hematologicko-transfuziologického, či oddelenia mikrobiológie a patológie. „Nesmierne si vážime spoluprácu s kolegami, ktorí nám pomáhajú po stanovení diagnózy v ďalšej liečbe a starostlivosti o nášho pacienta. Ide najmä o oddelenie dlhodobo chorých, doliečovacie. nervové, chirurgické a onkologické oddelenie,“ spomína V. Lariš. Na otázku ohľadom prístrojovej techniky hovorí, že je štandardná. Uvítali by počítače, počítačovú sieť, ultrazvukový prístroj pre vyšetrovanie srdca. V najbližšom čase by mali dostať na oddelenie tzv. Holterov prístroj určený na meranie EKG a tlaku. Práca v zdravotníctve vie, vraj pohltiť celý život.
Je náročná na čas, sústavné vzdelávanie. Nesie so sebou zodpovednosť za život pacienta. Jej sprievodcom je časová tieseň a vysoký podiel citovej zainteresovanosti. Pritom je zle hodnotená, často znevažovaná a málo spoločensky uznávaná. Napriek tomu sú s ňou spojené úžasné pocity, ktoré sa pri inej profesii nedajú spoznať. „Najväčším pokladom sú ľudia, obetaví, statoční, ktorí do svojho poslania vkladajú srdce. A takých tu v nemocnici máme,“ konštatuje.
Autor: ih
