Presnejšie do Rakovej, kde napodiv, nebol prvýkrát.
Na návšteve, ktorou poctil rakovských veriacich 3. júna, ho sprevádzali generálny predstavený rehole salvatoriánov v Ríme páter Andrzej Urbanský, ktorý vyše dvadsať rokov pôsobil ako misionár v Tanzánii, páter Bronislav Jakubiec, generálny konsultor a prokurátor pri Apoštolskej stolici a farár Piotr Sadkiewicz z farnosti Leśna pri poľskom Žywci.
„Veriaci z Rakovej sa na jednej zo svojich pútí do Poľska zoznámili s novokňazom Andrzejom Urbańskim. Tam niekde siahajú korene tohto vzácneho priateľstva. Pred odchodom na misie do Tanzánie slúžil svätú omšu v našom kostole. Keďže na Slovensku v tom čase vládla hlboká totalita, konala sa za zamknutými dverami. V čase ojedinelých a krátkych dovoleniek, keď prišiel do rodného Poľska, nezabudol ani na priateľov z Rakovej. Vždy sa rád s nami podelil so zážitkami a skúsenosťami z misií v Afrike. Toto vzájomné priateľstvo sa upevňovalo aj bohatou vzájomnou korešpondenciou medzi Tanzániou a Rakovou. V júni roku 1997 prvýkrát už ako generálny predstavený salvatoriánov priviedol na štvordňový pobyt svojho niekdajšieho afrického arcibiskupa a veľmi dobrého priateľa Polycarpa Penga.
Ten prišiel do Rakovej aj v novembri r. 2001 a v máji 2003,“ spomína na začiatky zástupkyňa Základnej školy Jána Palárika v Rakovej Mária Bzdilíková, ktorá pozná predstaveného rehole salvatoriánov Andrzeja Urbańskeho i kardinála Polycarpa Penga od ich prvých návštev na Kysuciach. Ako hovorí, aj toto stretnutie bolo naplnené atmosférou priateľstva a srdečnosti. Vzácni hostia sa stretli nielen s kňazmi, ale navštívili aj niektoré rodiny. V rakovskom kostole pri svätej omši mohli veriaci počuť latinčinu, angličtinu, poľštinu, africký jazyk – swahili a samozrejme slovenčinu. Hostia si prezreli priestory Základnej školy J. Palárika, kde sa predviedli so svojim tanečným programom žiaci prvého a druhého ročníka. Bolo to pre nich skutočne neobyčajné vystupovanie. Nuž a potom sa všetci stretli na spoločnej večeri. Ako sme sa dozvedeli, tanzánskemu kardinálovi mimoriadne chutili korbáčiky. Také niečo vraj v Tanzánii nemajú . Veru, aj kvôli tomu sa vyplatí prísť na Kysuce...
