Blcha
Asi v rokoch sedemdesiatych som slúžila lekársku pohotovosť v Martine. „Obnášala“ aj kolóniu Lipovec pri Vrútkach, s montovanými barakmi. Navečer som bola privolaná ku pravdepodobnému úmrtiu jedného z osamelých obyvateľov. Údajne už dlhšie nevychádzal zo svojho domku. Susedia ho zbadali ležať vnútri na dlážke – cez oblok. Policajti boli už na ceste. Povinnosťou pohotovostného lekára bola aj obhliadka mŕtveho.
Vybrala som sa sanitkou na uvedenú adresu. Policajti odomkli domček a nápadne rýchlo zobliekli už posmrtne stuhnutého obyvateľa. Odstúpili potom do úctivej vzdialenosti, aby som mohla vykonať lekársku obhliadku tela. Prezrela som postupne a pomaly každý centimeter tela. Potvrdila som si svoje podozrenie na príčinu úmrtia – vykrvácanie po prasknutí kŕčovej žily – varixu na predkolení. Postihnutý žil sám, zanedbaný a bol alkoholik.
Na pohotovosti som spísala zápisnicu z obhliadky a po skončení služby som bola rada, že sa môžem doma vyspať. Aké bolo moje prekvapenie, keď som ráno na posteľnej plachte uvidela viacero drobných krvavých bodiek, podobne aj na svojej koži. Pri znechutení mojej matky, s ktorou som bývala, mi došlo, že som zažila svoju prvú krvavú obeť povolaniu.
Z chalupy mŕtveho som si odniesla suvenír – blchu. Niet divu, že policajti v akcii tak rýchlo odstúpili od mŕtveho tela, mali už svoje skúsenosti.
