Rád spomína na Jozefa Kronera

Sedemdesiatročný Milan Pupík zo Staškova ich má neúrekom. Pri jeho práci sa niet čomu čudovať. Dvadsaťtri rokov robil predsedu Miestneho národného výboru v Staškove. Dnes by sme povedali, že starostoval. Od roku 1961 do roku 1984. Z toho, čo sa aj jeho pričinením podarilo v obci urobiť, má dodnes veľkú radosť – kultúrny dom, ktorý dnes nesie meno azda najslávnejšieho staškovského rodáka Jožka Kronera, závod Tesla, mnoho obchodov, vodovody, cesty do pľacov.

Teraz žije v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Čadci – Horelici. Keďže sám tvrdí, že „starší človek potrebuje pohyb, pokoj, starostlivosť a pravidelný režim,“ má tu všetko. Denne prejde 15 kilometrov – po Čadci, do Krásna, do Staškova. Veľmi sa teší, že v domove dajú dokopy spevácku skupinu s hudobným doprovodom, veď si rád zaspieva. A ako spomína na rodáka Jozefa Kronera?

„Keď som chodil na pedagogickú školu do Turčianskych Teplíc, sedel som vo vlaku a čítal a on sa mi prihovoril. Povedal som mu, že som zo Staškova, on vraj je tiež odtiaľ. Keď som nastúpil do funkcie, hneď som sa pozrel do matriky, či je to tak. Bolo. Tak sme sa začali stretávať, pozývali sme ho sem, navštevovali sme ho v Bratislave. Navrhli sme mu, že po ňom pomenujeme futbalový turnaj. Súhlasil a vždy naň prišiel,“ spomína Milan Pupík. Spomína naňho ako na dobrého človeka. „Keď bol v Staškove, vždy sa nám venoval celý týždeň. Hoci jeho manželka, tiež herečka, mala pochopenie pre jeho slabosti i povinnosti, chodil na Kysuce sám, bez nej. Býval ubytovaný zväčša vo vtedajšej slovenárskej chate Polom. Tam sme posedeli, čosi vypili, porozprávali sa, zaspievali pesničku Kysuca, Kysuca, to bola jeho najobľúbenejšia.“ Jozef Kroner vraj radšej volil miesta, kde nebol veľký hluk a mnoho ľudí, aj napriek tomu, že ľudí mal nesmierne rád. Bol zábavný, skromný. Hoci zo Staškova odišiel ako 10-ročný, mal ho rád a rád sa doň vracal. Milan Pupík ho poznal veľmi dobre aj všetkých jeho súrodencov. „Nikdy nemal záujem o emigráciu, bol verný miestu, kde sa narodil,“ dodáva Milan Pupík.

V životnom období, keď sa človek akosi častejšie vracia k spomienkam, sú takéto prežité chvíle vzácnosťou. A Milan Pupík ich má dostatok. Rád sa o ne s tými, čo sú ochotní počúvať, podelí.