Článok pokračuje pod video reklamou
ovnali umenie svojich jazykov. Zneli príbehy veselé i smutné, hlúpe i múdre, vydarené i menej, ktoré však všetky divákom pripomenuli časy ešte nie také dávno minulé, keď dlhé zimné večery a sviatky ľuďom vypĺňalo práve ľudské slovo.
Na Slovensku je rozprávačská tradícia bohatá a v čase sa vyvinula do mnohých podôb – najčastejšie boli spomienkové rozprávania, rozprávania o nadprirodzených bytostiach a rozprávok vôbec, časté boli situačné improvizované humoristické rozprávania. Každá doba má svoje špecifiká, preto je logické, že v tej dnešnej uponáhľanej na ucelenejšie príbehy akosi neostal čas, a tak sa v bežnom živote môžeme stretnúť akurát tak s rozprávačmi vtipov a situačnými humoristami. Alebo, v horšom prípade, s kvázi humoristami „televízneho“ typu, ktorí síce zabavia masy, ale veľmi lacnými srandičkami.
V Lodne však akoby zastal čas. Zneli tradičné spišské veršované príbehy, spomienky na niekdajší ťažký život ženy na dedine, ale aj priznanie, že nedávnu víchricu v Tatrách spôsobila tu vystupujúca rozprávačka pri svojich neslávnych pokusoch naučiť sa lyžovať. Zavanúť starším časom dali aj heligónkarka Jana Holierová z Kysuckého Nového Mesta, víťazka tohtoročnej Oščadnickej heligónky, a divadelníci z Divadelného štúdia dospelých pri ZUŠ Kysucké Nové Mesto, ktorí naštudovali známy Ženský zákon. Spokojné tváre Lodňanov opäť raz potvrdili, že dobré umenie ducha povznáša.
