Anonym
V priebehu svojej praxe som sa stretla s anonymom len raz. Bolo to v čase veľkej obľuby steroidných mastí, koncom 70. rokov. Upokojovali takmer všetky zápaly, no ich indikácia mala vážne obmedzenia. Keď sa nerešpektovali, mohlo dôjsť k vážnym poškodeniam kože, aj iných orgánov.
Vždy som odmietala prax, keď niektorí funkcionári a ich protežanti lekára zneužívali a bez vyšetrenia si chceli dať predpisovať lieky. Tak sa stalo, že som raz dostala usmolenú obálku na moje meno. S vyhrážkami typu: však uvidíte, čo sa vám stane, keď mi nenapíšete tú masť, niekde si na vás počkám...
V tom čase som niekoľkokrát dostala z vyšších miest telefonickú žiadosť, aby som recept na žiadanú hormonálnu masť poslala jednej obľúbenej sekretárke. Ke´d som požiadala, aby prišla na vyšetrenie, nedostavila sa. Neskôr som sa dozvedela, že jej túto masť predpísal iný lekár. Asi o trištvrte roka prišla protežovaná sekretárka za mnou poradiť sa . Bola to červenovláska s jemnou pleťou. Ružové škvrnky s pupiačikmi a rozšírenými cievkami jej špatili tvár. Priznala krémovanie masťami s hormónmi, vraj pre lepšiu pleť. Trvalo dlhý čas, než sa jej pleť po indiferentnej liečbe zlepšila. Mala šťastie, na rozdiel od iných, ktorí sa museli nakoniec liečiť na psychiatrii. Až v 90. rokoch sa, vďaka podobným prípadom – začalo uváženejšie postupovať pri ordinácii mastí s hormónmi.
