Počas obhliadky som zistil, že sa tam prechádzal medveď hnedý. Pri solisku, na močiari a v diviačom kališti som zbadal odtlačky medvedích stôp. Urobil si aj znaky na stromoch, skrátka označil si svoje teritórium. Týmto dal ostatným najavo, že pánom je tu on. Odhadol som, že má okolo 120 kíl. Po troch dňoch som sa s ním stretol,“ spomína poľovník. Hovorí, že to bolo priamo pod kŕmidlom. Pochutnával si na mravenisku, ktoré celé porozhŕňal. „Zbadal som ho na vzdialenosť asi 15 krokov.
Dívali sme sa jeden na druhého. Prehovoril som na neho, on sa postavil, premeral si ma pohľadom, poobzeral sa a odišiel svojou stranou. Na potulku sa vybral sám. Išlo o samčeka, čo som predpokladal. Vlani mi totiž mladé medvieďatá polámali a doškriabali ovocné stromy. Bolo to začiatkom septembra minulého roku,“ hovorí. Pre Jaroslava Kolembusa nebolo toto stretnutie s medveďom prvé. Hovorí, že s touto šelmou „narazili“ na seba už viackrát. Raz, keď čakal na diviaču zver, išiel po chodníku priamo k nemu. Rozbehol sa mu v ústrety poľovníkov pes. Jaroslav sa obával, že ho medveď pridlávi labou a tak vystrelil do vzduchu. Mrmloš sa potom pobral preč. „V lokalite Pod Ľadonhorou sa nachádzajú asi 2 – 3 dospelé medvede. Zatiaľ však nikomu neublížili,“ dodáva. Zároveň pripomína, že v prípade, že sa stretnete s touto šelmou, netreba spanikáriť. Ľudia by sa mali medzi sebou rozprávať, nie však kričať. Nebezpečné je, keď šelmu nečakane prekvapíte, v tom prípade treba byť zvlášť opatrný.
Autor: I. Hažíková