Overiť si túto pravdu mohli poslednú júnovú nedeľu návštevníci jubilejného 15. ročníka Goralských slávností, ktoré sa každoročne konajú v skalitskom amfiteátri. Ich hlavným cieľom je zachovávať a rozvíjať kultúru poľsko-slovenskej národnostnej skupiny Goralov, ktorá je na Kysuciach početná najmä v Oščadnici a Skalitskej doline.
Už od rána ľuďom na „skalickym rynecku“ pri parádnom slniečku spríjemňovali náladu miestni heligónkari Pavol a Roman Capekovci spolu s ďalšími kolegami z Kysúc, ľudovou hudbou Banaśi z poľskej Rycerky Górnej či detskou ľudovou hudbou Korýtka, ktorá funguje pri II. ZUŠ v Čadci. Trh umeleckých remesiel, kde remeselníci zoširoka-ďaleka predvádzali a predávali svoje produkty, tak zadýchal starými časmi. Hlavnú cestu k amfiteátru zas lemovali jarmočníci s cukrovinkami a suvenírami od výmyslu sveta…
Poobedňajší priestor amfiteátra, kde sa uskutočnil hlavný program slávností, sa podobal na rozpálenú kováčsku vyhňu. Ľudia však vedia brať veci aj s humorom – vraj mali zadarmo saunu. Prikurovali im také skvelé folklórne súbory ako Družba z Trenčína, Šmykňa z Ostravy, Drevár z Krásna nad Kysucou či Grojcowianie z poľského Wieprza. Roman Capek združil tucet kysuckých heligónkarov a ukázal, že tento nástroj má v našom kraji budúcnosť. Rodina Gernátovcov zas pripomenula, ako znejú na Kysuciach kedysi bežné píšťaľky koncovky, gajdy či pastierske fujary trombity. Nádhera. Sympatické bolo aj vystúpenie detského folklórneho súboru Oščadnička či už spomínanej detskej ľudovej hudby Korýtka.
K večeru taktovku prebral svrčinovský Hitband s už inými piesňami ako ľudovými, na ktoré sú však súčasníci tiež (ak nie viac) zvyknutí, a postupne posunul svätojánsku nedeľu k pondelku, späť do koľají reality.
Kysucké osvetové stredisko
