Vie sa obracať pri akejkoľvek práci, no najradšej má svoje kráľovstvo plné kvietkov, stúh, listov, machu, korienkov, čudných plodov. Majú obrovskú výhodu. Nemusí sa báť, že jej zvädnú, uschnú. Ony už totiž dávno suché sú. Vyrába ikebany zo sušených rastlín a plodov.
„Ako prvý som urobila obrázok zo sušených rastlín do rámika. Odvtedy už prešlo sedem rokov. Mám drevársku školu, možno preto mám vzťah k prírodným materiálom. Skúšala som to najskôr so slamienkami a rastlinami, čo boli naokolo poruke. Aj som ich sadila, sušila. Pre tých, čo začínajú, sú azda najvhodnejšie rôzne konáriky, kríčky, ale i obaly z gaštanov a rastliny, ktoré sa po usušení nerozpadnú a dlho vydržia. Postupne som také vyraďovala,“ hovorí J. Kupková. V súčasnosti nakupuje materiály od dílerov. Ponúkajú veľké množstvo sušených rastlín a vždy prídu s niečím novým.
Materiály sú preparované, prifarbované, takže kytice potom nevyzerajú mdlo a fádne. Azda najradšej viaže pani Jarmila vianočné ikebany. Zvláštne však je, že pri ich výrobe nepoužíva čečinu, pretože by sa časom rozpadli. „Zaujímam sa, kde má byť ikebana umiestnená, ako je priestor zariadený, aké budú okolo nej farby. Musí tam zapadnúť a zároveň vypovedať o ľuďoch, ktorí si ju dajú spraviť. Teraz si ich najčastejšie umiestňujú na komody, na stoly. Farebne je najobľúbenejšia oranžová.“ J. Kupková ju má tiež veľmi rada a aj kombináciu hráškovo zelenej s prírodnou zelenou. Najskôr vyberie základ, na ktorý chce ikebanu umiestniť – môže byť keramický, z prútia, môže to byť nejaká mriežka, kôra, ratan, drevo.
Ak má byť kytica väčšia, použije na základ florex – suchú hmotu, do ktorej jednotlivé kvety zapichuje. Postupuje skraja do stredu. Každá má iný tvar, rozmery, na každú použije inú kombináciu rastlín a plodov. Každá však má dominantný prvok. Keď nás vpustila do svojho malého kráľovstva, žasli sme, koľko krásy je koncentrovanej na takej malej plôške. Po stenách viseli jej pestré výtvory a každý bol skutočne iný. A naozaj pestrý. Pretože už nie je pravda, že sušené kvety stratia farbu, že sú sivé a bez života. Dnes sú k dispozícii také materiály, že pôsobia živo a veselo. Napríklad islandský mach je taký zelený, akoby ste ho práve natrhali. Kvety si J. Kupková vyrába sama, s otcovou pomocou, z dyhy. No a k jej ikebanám neodmysliteľne patria aj suché plody či exotické rastliny. Bakuli, lotos, serdžio, protea, ruskus – vidíte, aj názvy majú exotické a asi vám veľa nepovedia.
Hoci Jarmila Kupková nikdy neštudovala zákonitosti ikebany, vždy spod jej rúk vyjde malé umelecké dielo. Je to najmä preto, že to robí rada, riadi sa vyslovene vlastným citom a vkusom rešpektuje želanie toho, komu má jej práca urobiť radosť.
